Ako telefonovať ako lekár?
Domáce hovory môžu byť pre mnohých pacientov neoceniteľným prínosom. Ukázalo sa, že znižujú počet prijatých a opakovaných hospitalizácií a tiež znižujú naliehavosť a/alebo potrebu starnutia ľudí, ktorí sa sťahujú do zariadení dlhodobej starostlivosti. Návštevy doma tiež zvyšujú pravdepodobnosť, že pacienti budú pokračovať v prebiehajúcej lekárskej starostlivosti, čo zase zlepší ich dlhodobý zdravotný výhľad. Ak ste sa rozhodli začleniť domáce hovory do svojej praxe, môžete svojim pacientom slúžiť najlepšie tým, že si urobíte čas na zoznámenie sa s každým pacientom a jeho domovom, použijete osvedčené postupy na vykonanie domácej skúšky a podniknete vhodné následné kroky.
Časť 1 z 3: Spoznajte svojho pacienta
- 1Vhodne sa predstavte. Ak je to vaša prvá návšteva pacienta a ak si stretnutie dohodol niekto iný (napríklad vaša sestra alebo recepčný), je dôležité nájsť si čas na správne predstavenie a nadviazanie kontaktu s pacientom.
- Predstavte sa a vysvetlite niečo o svojej lekárskej praxi (ak je pacient nový) a o čom bude táto konkrétna návšteva.
- Opýtajte sa pacienta, ako by mal byť radšej oslovený. Napríklad: „Dávate prednosť tomu, aby vás volali pani Jonesová, alebo vám môžem hovoriť Mary?“
- Porozprávajte sa s pacientom, aby ste si vytvorili vzťah a urobili ho pohodlným. Skúste sa opýtať na prácu svojho pacienta, jeho deti alebo koníčky.
- 2Vyberte vhodné nastavenie na vedenie histórie. Predtým, ako začnete s vyšetrením, dajte svojmu pacientovi vedieť, že mu musíte položiť niekoľko otázok o jeho zdravotnom stave. Opýtajte sa, kde by im to najviac robilo.
- Počas telefonátu sa história môže bežne odohrávať v hlavnej miestnosti (obývačka) alebo príležitostne v kuchyni. Vyberte si miesto, ktoré je tiché, bez rušenia a umožní vám ľahko si robiť poznámky.
- 3Vykonajte anamnézu pacienta. Opýtajte sa pacienta na všetky relevantné základné zdravotné informácie, ako aj na všetky aktuálne zdravotné problémy, ktoré sú ťažiskom dennej návštevy. Niekedy je história založená na konkrétnom znepokojení, ktoré má pacient, a niekedy je to dôsledok obáv, ktoré môžete ako lekár mať o svojho pacienta.
- Históriu je možné vytvoriť za prítomnosti ďalších ľudí, ak to pomôže pri zhromažďovaní údajov. Napríklad, najmä u starších pacientov, môžu tam mať iní, ako napríklad pacientove deti, poskytnúť vedľajšie informácie, ktoré si pacient možno nepamätal alebo ktoré nedokázal poskytnúť sám.
Časť 2 z 3: vedenie skúšky
- 1Určte vhodné nastavenie pre skúšku. To bude čiastočne závisieť od povahy skúšky. Rozhodnite sa, či môžete vykonať fyzické vyšetrenie s pacientom v sede (čo je možné napríklad vtedy, ak ide o vyšetrenie srdca alebo pľúc), alebo potrebujete pacienta nechať ležať (napríklad na vyšetrenie brucha). Skúste si vybrať pohodlné a tiché miesto, kde budete mať dostatok pracovného priestoru a nastavte si potrebné vybavenie.
- Ak potrebujete, aby pacient ležal, možno to zvládne aj na pohovke. Alternatívne môže byť potrebné, aby si ľahli na lôžko, najmä ak je pacient starší a/alebo krehký a chcete im ponúknuť maximálnu ľahkosť a pohodlie.
- 2Vezmite vitálne funkcie pacienta. Zmerajte a zaznamenajte srdcový tep, dychovú frekvenciu, krvný tlak pacienta a prípadne jeho saturáciu kyslíkom. V tomto mieste môžete tiež chcieť získať hmotnosť a výšku pacienta.
- Pred fyzickým vyšetrením si umyte ruky.
- 3Vykonajte skúšku. Kroky pred vyšetrením pacientovi vysvetlite. Pacient tak bude pripravený a nebude prekvapený, čo bude nasledovať. Buďte pripravení odpovedať na všetky otázky, ktoré môže mať pacient alebo ich rodinní príslušníci počas skúšky.
- Oslovte svojho pacienta zdvorilo a úctivo. Požiadajte (nie povedané) svojho pacienta, aby počas vyšetrenia urobil všetko, čo sa od neho vyžaduje. Napríklad: „Zdvihli by ste mi prosím pravú ruku?“ než „Zdvihnite pravú ruku“.
- 4Vyhodnoťte celkové fungovanie svojho pacienta doma. Jedinečnou výhodou návštevy domova je, že vám ponúka možnosť zhodnotiť (a vidieť na vlastné oči) schopnosť svojho pacienta vykonávať každodenné úlohy okolo domu. Môžete sa opýtať na ich schopnosť kúpať sa, obliekať sa, variť, upratovať a dokončovať úlohy okolo domu.
- Domový hovor vám tiež poskytne príležitosť posúdiť bezpečnosť domova. Ak je váš pacient nestabilný, môžete hľadať veci, ako napríklad zábradlie, a vyhodnotiť ďalšie bezpečnostné problémy, napríklad či je váš pacient schopný stúpať po schodoch.
Časť 3 z 3: Dokončenie domáceho hovoru a pokračovanie
- 1Dokončiť stretnutie. Keď dokončíte všetko, čo je potrebné na absolvovanie anamnézy a fyzickú skúšku, ste pripravení dokončiť stretnutie so svojim pacientom. Nechajte pacienta v súkromí, aby sa znova obliekol (ak si fyzické vyšetrenie vyžadovalo vyzlečenie akéhokoľvek oblečenia), a potom ho požiadajte, aby si k vám sadol a prediskutoval vaše zistenia. Informujte pacienta o tom, čo ste zistili počas vyšetrenia a aké sú vaše myšlienky týkajúce sa jeho zdravia, potenciálnych diagnóz alebo ošetrení, ktoré môžu byť potrebné.
- V tejto chvíli môžete prediskutovať aj akékoľvek vyšetrenia (ako sú krvné testy, testy moču alebo zobrazovanie), ktoré môžu byť pre vášho pacienta užitočné. Ak je na palube váš pacient, môžete už teraz vyplniť formuláre pre tieto testy.
- Nezabudnite sa opýtať svojho pacienta, či má v tejto chvíli na vás nejaké otázky. Chcete, aby váš pacient mal pocit úplnosti a porozumenia svojmu stavu, keď zatvoríte schôdzku. Nechajte čas na otázky, aby vášmu pacientovi nezostali starosti v mysli.
- 2Vhodne zdokumentujte. Uistite sa, že svoje zistenia zdokumentujete vo svojom prenosnom počítači alebo prenosnom počítači (v elektronickej zdravotnej dokumentácii pacienta) pred odchodom na stretnutie alebo krátko po odchode. Zaznamenanie všetkých príslušných lekárskych záznamov skôr než neskôr pomôže zaistiť, aby vám neunikli žiadne dôležité podrobnosti alebo výsledky v zdravotných záznamoch vášho pacienta.
- 3Následná kontrola s vašim pacientom. Niekoľko dní po schôdzke je rozumné odbaviť sa so svojim pacientom (alebo nechať si u neho skontrolovať asistenta alebo zdravotnú sestru) a opýtať sa, ako sa im darí a či existujú ďalšie obavy. Táto následná časť je voliteľná, ale je to ľahký spôsob, ako ukázať svojmu pacientovi, že vám na ňom záleží a chcete poskytnúť optimálnu zdravotnú starostlivosť.
- Keď so svojim pacientom nadviažete vzťah a urobíte niekoľko telefonátov, môžete dať pacientovi zodpovednosť za telefonovanie do vašej kancelárie, ak má akékoľvek ďalšie otázky.
- Predtým, ako začnete telefonovať, pozrite sa na finančné aspekty domácich telefonátov a poraďte sa s inými lekármi vo svojom okolí, ktorí ich robia pravidelne a rady.
- Niektoré poisťovne môžu pokryť dodatočné náklady na návštevy u vás doma (napr. Náklady na dopravu, dodatočné náklady na poistenie auta pre lekára alebo iných praktických lekárov a dodatočný čas potrebný na telefonáty). U pacientov, ktorých poistenie nepokrýva tieto náklady, možno budete musieť za návštevy domácej starostlivosti účtovať dodatočný poplatok.
- Domáce hovory sú najúčinnejšie, ak ich vykonávajú lekár a sestra. Sestra môže poskytnúť dôležitú pomoc a podporu, ako napríklad vybavenie papierov, dohodnutie si schôdzok a jednanie s pacientovou poisťovňou.
- Uvedomte si, že domáce návštevy sú časovo aj finančne menej náročné ako návštevy kancelárie. Dodatočné náklady na dopravu a poistenie automobilu môžu byť napríklad neúnosné. Pred začlenením domácich hovorov do svojej praxe zvážte, ako to ovplyvní vaše účtovanie a ako budete musieť zmeniť svoju finančnú stratégiu, aby sa do vašej praxe mohli prispôsobiť aj domáce hovory.
Prečítajte si tiež: Ako začať súkromnú prax v psychológii?
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.