Ako sa vyhnúť zraneniu pri ragby?
Ragby je šport, ktorý zahŕňa nielen kontakt, ale aj zrážky. S náležitou prípravou a dohľadom je bezpečný, ale bez nich sa môže stať nebezpečným.
- 1Pravidelne cvičte, aby ste sa presvedčili, že ste dostatočne fit, aby ste odolali záťaži v rugbyovom zápase. Rozvoj silných jadrových svalov najmä v oblasti chrbta zabráni zraneniam.
- 2Pred súťažnou hrou si poriadne zatrénujte, aby ste sa naučili dobré techniky, najmä na riešenie problémov a skrumáže. Mnoho zranení vzniká v dôsledku chýb, ktorým sa dá vyhnúť.
- 3Pred odohraním zápasu sa rozcvičte 15 - 30 minút s dostatkom strečingu.
- 4Používajte chránič zubov (gumový štít). Tým sa zabráni poškodeniu na zuby a dať nejakú ochranu pred poranením hlavy a čeľuste. Buď si u svojho zubára zaobstarajte chránič zubov na mieru, alebo si kúpte štít na varenie a hryzenie.
- 5Chráňte si hlavu plastovou ochrannou čiapkou. Na ramená a hrudník noste ľahké vypchávky.
- 6Počas zápasu pite veľa tekutín, aby ste predišli dehydratácii a úpalom.
- 7Vždy dodržiavajte pravidlá hry. Sú navrhnuté tak, aby minimalizovali vážne zranenia. Najmä nikdy zámerne nenechajte skolabovať skrumáž, ruck alebo maul.
- 8Ak utrpíte úder do hlavy, ktorý má za následok dokonca chvíľkovú stratu vedomia alebo dočasný duševný zmätok alebo stratu rovnováhy, ihneď sa stiahnite z hry.
- Ak je hráč v bezvedomí, malo by sa predpokladať, že má vážne zranenie krku alebo chrbtice, pokiaľ sa nepreukáže opak, a malo by sa s ním hýbať iba s najväčšou opatrnosťou.
- Hráči, ktorí trpia nárazmi, ktoré ich držia v bezvedomí na viac ako 15 sekúnd, by mali byť prevezení do nemocničného oddelenia A&E.
- Chránič zubov
- Plastová krytka na skrumáž
- Polstrovanie hornej časti tela
Prečítajte si tiež: Ako zistiť, či ste pripravení na špičkovú operáciu?
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.