Ako sa opýtať na niekoho postihnutie?

Zvážte, či sú informácie relevantné. Ak to pre vás nie je podstatné, pýtať sa je pravdepodobne neslušné. Ľudia s viditeľným postihnutím sa spravidla pýtajú tie isté otázky často a môžu byť unavení odpovedať znova a znova. Pokiaľ ide o cudzích ľudí so zdravotným postihnutím alebo známych, myslite na svoje vlastné podnikanie.

• Vyhnite sa otázkam, či s nimi nehovoríte, alebo či to nie je pre konverzáciu relevantné.
• Zvážte otázku, či už nehovoria o zdravotnom postihnutí, alebo sa z vás stávajú priatelia a chceli by ste sa jemne opýtať.

Opýtajte sa na ich potreby, ak to vyzerá, že by mohli potrebovať pomoc. Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím môže byť veľmi milá, pokiaľ im skutočne pomáhate (namiesto toho, aby ste im prekážali). Aby ste sa vyhli nedorozumeniam, opýtajte sa pred pomocou.

• Ak napríklad niekto tlačí chodítko a smeruje k dverám, môžete sa opýtať „Chcete, aby som vám to zaobstaral?“
• Počúvajte ich, ak hovoria, že nechcú pomoc. Oni vedia, čo robia. Napríklad používateľ invalidného vozíka nechce, aby ste si odniesli stoličku, pretože chcú vyskočiť z invalidného vozíka a sadnúť si na stoličku.

Opýtajte sa, či môžete hovoriť o ich postihnutí, ak s nimi už máte vzťah. Ak máte rastúce priateľstvo, romantický vzťah alebo iný vzťah viac ako známych, môže byť v poriadku opýtať sa. Povedzte niečo ako „Môžem sa opýtať na vaše zrakové postihnutie?“

• Nezabudnite sa opýtať, či sa chcú o tom porozprávať, namiesto toho, aby do toho skočili. Niektorým ľuďom vyhovuje rozprávanie o ich zdravotnom postihnutí a iným nie. (Napríklad, napríklad, mali traumatickú nehodu, ktorú radšej nerobia.) Takto môžu povedať „nerád o tom hovorím“ a obaja môžete pokračovať.

Keď hovoríte o zdravotnom postihnutí, používajte neutrálny tón. Nikto nechce mať pocit, že je zlomený alebo poškodený. Používanie vecného jazyka je najlepší spôsob, ako to zvládnuť. Opýtajte sa na konkrétnu vec (napríklad „Môžem sa opýtať na vaše ADHD?“) Alebo použite slovo „postihnutie“.

• Otázky typu „Čo je s tebou?“ môže pôsobiť ako necitlivý.
• Otázky typu „Môžem sa opýtať, aké je vaše postihnutie?“ je oveľa zdvorilejší a neutrálnejší.
• Niektorí ľudia dávajú prednosť tomu, aby sa im hovorilo „osoba so zdravotným postihnutím“. Iní dávajú prednosť tomu, aby sa im hovorilo „zdravotne postihnutá osoba“. Oba tieto sú platné. Na opis seba samého je najlepšie použiť akýkoľvek jazyk, ktorý daná osoba používa.

Berte ich slová vážne. Niekedy sa ľuďom so zdravotným postihnutím povie, že si svoje postihnutie vymýšľajú alebo zveličujú, a ľudia môžu na to reagovať znehodnocovaním. Verte im a prejavte úctu k ich zážitkom. Toto je dlhá cesta.

• Pozrite sa na nich a počúvajte. Povedzte veci ako „To znie tvrdo“ alebo „Vidím“. Ak to potrebujete, požiadajte o objasnenie.
• Vyhnite sa minimalizácii ich postihnutia tým, že budete hovoriť napríklad „každý je niekedy taký“. Táto osoba prežíva tento problém dostatočne vážne, že mu to bráni nejakým spôsobom žiť svoj život. Ak hovoria, že je to pre nich ťažké, predpokladajte, že je to ťažké.
• „Nevyzeráš ___“ môže byť pre človeka so zdravotným postihnutím veľmi nepríjemné.
• Nezabudnite, že veci, o ktorých si môžete myslieť, že ich poznáte, môžu byť nesprávne alebo irelevantné. Niektoré stereotypy (ako napríklad autisti bez empatie) sú nesprávne a iné (ako napríklad používatelia invalidných vozíkov, ktorí absolútne nevedia chodiť) platia iba pre niektorých ľudí. Ak sa vaše informácie nezhodujú s ich realitou, spochybňujte informácie, nie ich skúsenosti.

Opýtajte sa na ich konkrétne potreby. Postihnutie môže byť zložité a závažnosť niektorých zdravotných postihnutí sa môže líšiť zo dňa na deň. (Napríklad niekto s chronickou bolesťou môže byť schopný chodiť v dobré dni, ale nie v zlé.) Môžu sa vyskytnúť aj komplikácie, o ktorých neviete. Môžete sa opýtať, či existujú nejaké potreby, o ktorých by bolo dobré vedieť, aby ste mohli pomôcť.

• Môžete priateľovi povedať: „Neviem veľa o autizme, ale počul som o veciach, ako sú zmyslové problémy a kolaps. Chcem, aby sme sa mohli stretnúť v prostredí, ktoré je pre teba pohodlné, a ja by som rád by som mohol pomôcť, ak ti bude niekedy ťažko. Čo by bolo pre mňa dobré vedieť? "
• Môžete študentovi povedať: „Povedali mi, že máš dyslexiu. O postihnutí veľa neviem. Existuje niečo, čo by bolo pre mňa užitočné vedieť, aby som ťa mohol lepšie ubytovať vo svojej triede? "
• Niektorým zdravotne postihnutým ľuďom je ťažké povedať vám, čo potrebujú. Nechajte ich trvať, kým budú musieť premýšľať, a povedzte im, že vám môžu poslať článok alebo vám povedia viac, keď si o tom myslia.