Ako upokojiť duševne chorého tínedžera?

Nechajte tínedžera vyvetrať. Aj keď si myslíte, že nemajú právo myslieť alebo hovoriť, o čom sa hádajú, nechajte ich žartovať. Z dlhodobého hľadiska to pre vás nebude mať žiadny význam a dospievajúci sa bude cítiť lepšie, keď bude môcť vyjadriť svoje pocity k tejto téme. Počúvajte a nechajte ich počuť.

• Funguje to, ak ste svojmu dospievajúcemu povedali „nie“. Máte právo povedať im nie a oni majú právo vyjadriť nešťastie. Prijmite ich pocity bez toho, aby ste zmenili svoju odpoveď.

Uistite sa, že nie sú v situácii, aby si ublížili. Ak sú v nebezpečenstve, porozprávajte sa s nimi a zistite, či vám umožnia presunúť ich z cesty. Aj keď sú nervózni a vzrušení, nesmie to mať vplyv na to, ako s nimi jednáš. Zostaňte pokojní a jemní a snažte sa vyhnúť ich zaskočeniu. Pokiaľ je to potrebné, pri ich presune môžete byť veľmi asertívny a pevný, ak im hrozí bezprostredné nebezpečenstvo extrémneho zranenia alebo smrti.

• Ak sa začnú poškodzovať (napr. Búšenie hlavy), zistite, či ho môžete zmierniť alebo presmerovať. Napríklad im položte pod hlavu vankúš alebo ich nechajte naraziť hlavou do mäkkých gaučových vankúšov namiesto o stenu.

Uveďte ich do pokojného a tichého prostredia. Nikto sa nerád verejne pred divákmi láme. Presuňte ich niekam pokojnejšie alebo požiadajte ostatných, aby išli inam. Vypnite hudbu a znížte hluk v danej oblasti.

• Ak majú pohodlný predmet, dajte mu ho.

Overte svoje pocity. Táto technika im môže pomôcť uvoľniť sa a zhoršiť situáciu. Pomáhajte im cítiť, že ich emócie sú zrozumiteľné a dôležité. (Na to nemusíte s nimi súhlasiť.) Medzi príklady overenia patrí...

• „To znie naozaj ťažko.“
• „Mrzí ma to. Je nejaký spôsob, akým by som mohol prispieť k zlepšeniu?“
• „Momentálne vyzeráš naozaj rozrušene. Musí to byť stresujúce si to prežiť.“
• „Samozrejme, že si nahnevaný. Dnes si toho musel veľa vytrpieť.“

Porozprávajte sa s dospievajúcim pokojným a odmeraným hlasom. Agitácia je nákazlivá, preto sa snažte udržať vyrovnanú hlavu. Dospievajúci často reaguje na podnety, ktorým nerozumiete, alebo ich spracovávate rovnakým spôsobom. Zostaňte teda pokojní a ovládajte sa bez ohľadu na reakciu tínedžera. Poskytnite prijatie, pohodlie a pokoj.

Upokojte vystrašeného alebo zmäteného tínedžera. Povedzte im, že sú v bezpečí a vy ste tu pre nich. To môže zmierniť pocity paniky a dať im jasne najavo, že ste tu pre nich bezpodmienečne.

Nehádajte sa s bludmi alebo halucináciami. Vaše dieťa môže hovoriť veci, s ktorými nesúhlasíte, alebo bludy, ktoré sú očividne nepravdivé. Aj keď sa vám to môže zdať nezmyselné, vášmu teenagerovi sú tieto veci veľmi reálne. Vyhnite sa eskalácii situácie tým, že im poviete, že sa mýlia. (Nezmeníte ich názor.)

• Neustále potvrdzujte svoje pocity, bez ohľadu na to, ako nezmyselne znejú. „Musí byť stresujúce cítiť, že CIA presúva všetky vaše veci.“
• Spochybnenie ich pohľadu na realitu môže posilniť ich bludy. Ak vyjadrujete nesúhlas, formulujte to ako svoj názor, nie ako absolútny fakt. „V miestnosti nevidím žiadneho psa.“

Nikdy neubližujte svojmu dospievajúcemu. Nikdy fyzicky neudierajte a nestrácajte kontrolu. Ste dospelí a máte zodpovednosť zostať pod kontrolou, kým sa vaše dieťa nevládzu. Nikdy sa nestaňte násilným; všetko, čo robí, je zhoršiť situáciu a zhoršiť duševný stav vášho dospievajúceho dieťaťa.

• Ak máte výbušné nutkanie, odíďte. Povedzte „Potrebujem sa upokojiť“, odíďte z miestnosti a požiadajte iného dospelého, aby sa postaral o vaše dieťa.

Nedotýkajte sa dieťaťa bez jeho súhlasu. Vaše dospievajúce dieťa môže byť v úplnom panike, takže ak sa ho pokúsite dotknúť, môže to nesprávne interpretovať ako útok a zaútočiť. Doprajte im toľko priestoru, koľko potrebujú. Ak chcete, môžete sa objať, ale nezasahujte do ich osobného priestoru.

• Ak chcete ponúknuť objatie, zdvihnite ruky a nechajte ich prísť k vám. Môžu to tak predvídať a vyhodnotiť, či sú na to pripravení. Ak neprídu, môžete ich neskôr objať.
• Pevné objatie poskytuje hlboký tlak, ktorý môže byť upokojujúci (najmä pre autistických dospievajúcich).

Uvedomte si, že nemusia skutočne myslieť vážne to, čo hovoria v týchto chvíľach. Tínedžer sa niekedy vyhráža, že neberie lieky alebo utečie alebo si ublíži. To sú všetky spôsoby, ktorými sa pokúšajú spracovať svoje emócie. Nie je to zdravé a môžete o tom hovoriť, keď sú pokojné. Ale v tej dobe sú to len slová; väčšina dospievajúcich nebude nasledovať opatrenia. Akonáhle sa upokojia, často povedia, že ich to mrzí, a že nič z toho nemysleli vážne.

• Napriek tomu sa ich na to spýtajte, akonáhle budú pokojní. Týmto spôsobom si môžete byť istí, a majú možnosť otvoriť len na vás (v prípade odjazdení alebo uškodí sami v skutočnosti je už na svojej mysli). Neustále potvrdzujte ich pocity a počúvajte ich.

Neberte ich správanie osobne. Aj keď máte pocit, že vás kritizujú alebo nadávajú, neberte si to osobne. Pamätajte si, že duševná choroba je chemická nerovnováha a že za to nemôže teenager ani vy. Táto choroba je čiastočne genetická a možno čiastočne environmentálna. Neobviňujte sa viac, ako by ste si mohli vyčítať zlomenú kosť.

• Psychické choroby niekedy spôsobujú afektívne sploštenie alebo nevykazujú veľa pocitov. Toto je symptóm choroby a nie je to osobné. Stále ťa milujú.

Dajte im čas. Niekedy teenager potrebuje len čas na spracovanie a potom bude v poriadku. Kontrolujte teda svojho tínedžera často, zhruba každú pol hodinu, ale inak ho nechajte na pokoji. Spracujú svoj hnev, možno budú kričať a trochu kričať, ale o malú chvíľu budú môcť hovoriť a nie sa aktívne roztopiť.