Ako komunikovať s niekým s mentálnym postihnutím?

Môžu umožniť osobe s poruchou učenia alebo s vývojovým postihnutím (mentálne postihnutie)
Môžu umožniť osobe s poruchou učenia alebo s vývojovým postihnutím (mentálne postihnutie), ktorá nemôže používať verbálnu komunikáciu, a môžu podporiť ich nezávislosť.

Komunikácia s niekým, kto má mentálne postihnutie, môže byť náročná, pretože nie je také ľahké zistiť, ako vás vnímajú alebo chápu. Osoba s mentálnym alebo kognitívnym postihnutím môže mať rovnaké pocity, myšlienky, starosti, vášne a boje ako vy. Spoločných zásad môže byť viac, ako si myslíte. Ak začnete so súcitom, pozitívnym prístupom a rešpektom, začnete skvele.

Časť 1 z 2: Byť úctivý

  1. 1
    Nezabudnite, že ľudia s mentálnym alebo iným postihnutím sú stále ľudia, ktorí stále prežívajú celú škálu emócií. Ukážte rešpekt a láskavosť všetkým ľuďom, nezávisle od ich schopností. S každým by sa malo zaobchádzať láskavo a s úctou, bez ohľadu na to, či je alebo nie je prítomné postihnutie alebo poškodenie. To sa dá dosiahnuť vyhýbaním sa vyvolávaniu mien a zaistením toho, aby použitá reč tela nepôsobila tak defenzívne (napríklad prekrížené ruky a nohy), pretože by sa im to mohlo zdať nepríjemné kvôli svojmu postihnutiu. Ruky a nohy nechajte radšej rozložené, mierne sa predkloňte a usmejte sa na ne. Pamätajte si, že nemali žiadnu kontrolu nad svojim zdravotným postihnutím. Správaj sa k nim tak, ako by si sa správal ku komukoľvek inému.
  2. 2
    Buďte láskaví a otvorení. Ľudia s kognitívnym a iným postihnutím môžu a aj môžu vytvárať silné medziľudské vzťahy. Napriek ťažkostiam môžu dokonca aj hlboko postihnutí jedinci dosiahnuť hlboké emocionálne spojenie.
  3. 3
    Hovorte priamo k osobe, nie k tomu, kto ich sprevádza. Väčšina ľudí so zdravotným postihnutím dáva prednosť tomu, aby ich niekto priamo oslovil, a môže ich uraziť, ak o nich hovoríte, akoby neboli v miestnosti. Ak ten človek nie je obzvlášť zhovorčivý, s väčšou pravdepodobnosťou sa ozve, ak s ním budete hovoriť namiesto toho, aby ste mu hovorili cez hlavu.
    • Akékoľvek otázky položte priamo postihnutému.
    • Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím majú odlišnú reč tela. Napríklad nie je neobvyklé, že sa autisti vrtia a pôsobia „zónovane“, zatiaľ čo pozorne počúvajú niekoho rozprávať. Nepredpokladajte, že niekto nepočúva len kvôli reči tela.
  4. 4
    Nemeňte svoj štýl komunikácie, pokiaľ vás o to nepožiadajú. Mnoho ľudí s postihnutím dokáže porozumieť pravidelnej reči a nechce, aby s nimi ľudia hovorili inak. Vyvarujte sa toho, aby ste pôsobili povýšenecky, a hovorte s nimi normálne.
    • Hovorte svojou normálnou rýchlosťou a hlasitosťou. Ak budú potrebovať, aby ste prehovorili alebo spomalili, povedia vám to.
    • Správajte sa k nim ako k ich skutočnému veku. Hovorte s nimi rovnako, ako s ich rovesníkmi. Napríklad spev a detská reč nie sú vhodné na riešenie zdravotne postihnutých mladistvých a dospelých.
    • Priraďte používanie svojej slovnej zásoby k ich. Mnoho ľudí so zdravotným postihnutím má priemernú slovnú zásobu. Ak však táto osoba hovorí iba jednoduchými slovami, môžete hovoriť aj jasnejšie.
    • Nikdy imitujte prízvuk ich postihnutia. Nedokáže im to lepšie porozumieť, ale môže ich to prinútiť zamyslieť sa, že sa im snažíš urobiť srandu.
  5. 5
    Ponúknite pomoc bez toho, aby ste na ňu tlačili. Je v poriadku povedať „Ak budete niekedy potrebovať pomoc, ktorá vám uľahčí prácu, opýtajte sa“.
    • Ak sa zdá, že s niečím bojujú, opýtajte sa „Potrebujete pomoc?“ alebo „Chcete, aby som ___?“ Potom si vypočujte ich odpoveď. Niekedy povedia nie, pretože si to chcú vyskúšať na vlastnej koži, alebo v skutočnosti nepotrebujú pomoc.
    • Ak vyzerajú zmätene, opýtajte sa, či nie sú v niečom zmätení.
    • Nebojte sa toho príliš. Aj keď s postihnutím možno nemáte veľa skúseností, žijú s ním už dlho a svoje vlastné potreby poznajú celkom dobre. Môžu vám povedať, či je problém.
  6. 6
    Zaobchádzajte s nimi rovnako ako s iným priateľom alebo známym. Ľudia so zdravotným postihnutím sú obyčajní ľudia s koníčkami, záujmami, názormi a vzťahmi. Nemusíte sa k nim správať inak ako ktokoľvek iný.
Je neslušné pýtať sa ľudí s mentálnym alebo vývojovým postihnutím
Je neslušné pýtať sa ľudí s mentálnym alebo vývojovým postihnutím, či mi len ťažko rozumejú?

Časť 2 z 2: komunikácia

  1. 1
    K stretnutiu pristupujte ako k iným situáciám pri stretnutí s novým človekom. Začnite kultúrne vhodným pozdravom, ktorý zvyčajne pozostáva z uznania ich prítomnosti, predstavenia sa a prejavenia otvorenosti počúvať, čo hovoria. Pýtajte sa, počúvajte a zdieľajte svoje vlastné myšlienky a príbehy. Existuje mnoho typov mentálneho postihnutia, takže pokiaľ nepoznáte špecifiká postihnutia, nie je potrebné správať sa inak ako obvykle.
  2. 2
    Ak ten človek počuje a hovorí, mohli by ste sa porozprávať. Opýtajte sa ich na seba. Napríklad: Ako sa dnes máš? Čo by si chcel robiť? Ak si položíte správnu otázku, rozžiari sa im tvár. Je to vždy úžasný pocit spojiť sa s niekým. Nájdite veci, ktoré sa vám obom páčia.
  3. 3
    Zvážte alternatívne komunikačné (ac*) metódy komunikácie podľa potreby. Napríklad posunkový jazyk alebo zjednodušené podpisovanie, gestá rúk môžu používať deti i dospelí s obmedzenými komunikačnými schopnosťami.
    • Mnohé z nich sú k dispozícii online.
    • Niektorým ľuďom bude používanie symbolov, fotografií alebo nálepiek jednoduchšie. Môžu byť prezentované ako ukážka toho, čo sa v ten deň deje, na ilustráciu ich kalendára, na komunikáciu, na výber v čase jedla atď.
  4. 4
    Ak nie je k dispozícii ani možnosť používať reč alebo gestá, je možné použiť očné ukazovanie.
    • Pomáhajte si pomocou technológie. V niektorých prípadoch sú vhodnejšou možnosťou elektronické zariadenia a špeciálne navrhnutý počítačový softvér. Môžu umožniť osobe s poruchou učenia alebo s vývojovým postihnutím (mentálne postihnutie), ktorá nemôže používať verbálnu komunikáciu, a môžu podporiť ich nezávislosť.
    • Môžete dokonca použiť aplikácie pre smartfóny, ktoré vám pomôžu ľahko komunikovať.
    • Nikdy s nimi nekomunikujte ako s batoľaťom. Napriek tomu, že z ich intelektuálneho postihnutia môžete mať pocit, že by ste ich museli kojiť, mohlo by to v nich vyvolať depresiu alebo dokonca nenávisť voči vám.
    • Snažte sa neuznávať, že majú zdravotné postihnutie, ale neignorujte ich, ak potrebujú pomoc. Ak im však ich postihnutie niečo sťažuje, nikdy to nerobte len za nich, pokiaľ vás o to nepožiadajú. Namiesto toho dajte nejaké rady, ako to môžu urobiť lepšie.
Mohlo by to v nich vyvolať depresiu alebo dokonca nenávisť voči vám
Napriek tomu, že z ich intelektuálneho postihnutia môžete mať pocit, že ich potrebujete kojiť, mohlo by to v nich vyvolať depresiu alebo dokonca nenávisť voči vám.

Tipy

  • Ľudia s mentálnym postihnutím sú zvyčajne inteligentní s pocitmi. Rovnako ako ktokoľvek iný dokáže rozoznať, kedy sa s nimi hráte, takže sa nesnažte hrať s ich pocitmi.
  • Správajte sa k nim tak, ako by ste sa správali k niekomu inému. Postihnutie neznamená hlúposť - môžu zistiť, či sa k nim správate inak, a zraňuje to ich pocity.
  • Nezabudnite zaobchádzať s nimi ako oni majú názory, pretože robiť majú. Je to zraňujúce, ak sa s nimi zaobchádza, ako by si bol nadradený. Neznižujte sa však intelektuálne, aby sa cítili múdri, je pravdepodobné, že to dajú vedieť.
Osoba s mentálnym alebo kognitívnym postihnutím môže mať rovnaké pocity
Osoba s mentálnym alebo kognitívnym postihnutím môže mať rovnaké pocity, myšlienky, starosti, vášne a boje ako vy.

Varovania

  • V závislosti od závažnosti postihnutia môže byť osoba, s ktorou hovoríte, frustrovaná, netrpezlivá, roztržitá alebo dokonca nahnevaná. Neberte si tieto veci osobne a zostaňte pokojní. Rovnako ako všetci ostatní na svete vedia, že ste napätí, a to ich stresuje. Uvoľnite sa a užívajte si konverzáciu. Neodstrkujte ich tak, ako to robia všetci ostatní. Ako by si sa cítil?
  • Pamätajte si, že nie ste nad touto osobou, pretože nie ste postihnutí alebo pretože ste „múdrejší“ ako oni. Každý je si rovný, ktokoľvek je. Pomysli na Zlaté pravidlo: Ako by sa vám chcelo, aby sa s vami zaobchádzalo, keby ste boli touto osobou?
  • Ak sa nechcú rozprávať, netlačte na nich. Môžu sa cítiť nepríjemne alebo dokonca vystrašene, keď jednoducho komunikujú s ľuďmi, takže sa nemusíte cítiť, že by ste sa s nimi museli rozprávať tak, aby ste vyzerali milo, rešpektujte ich priania, pravdepodobne sa vám kvôli tomu budú páčiť viac.
  • Dajte im čas, aby sa vyjadrili. Niektorí z nich môžu koktať, pomaly hovoriť alebo majú problémy s spájaním slov. Buďte trpezliví a nechajte ich vyjadriť sa vlastným tempom. Budú sa nielen cítiť ocenení, ale budú vám aj viac dôverovať.
  • Nevykazujte žiadne zjavné známky nepohodlia alebo netrpezlivosti. Znižuje to ich sebavedomie a dôveru vo vás.
  • Ak je konverzácia problematická alebo sa zdá, že vás vaša téma konverzácie nezaujíma, nájdite tému, pre ktorú sa cítia vášnivo, a nechajte ich, aby vám o tom povedali všetko. Budú si vás viac vážiť za počúvanie a budete v nich cítiť rešpekt a zaujímavosť.
  • Každý nás má čo naučiť. Zapamätaj si to. Dávajte pozor a zistíte, že sa od nich naučíte minimálne toľko, koľko oni od vás.
  • Buď s nimi sám sebou. Nepotrebujú žiadne špeciálne ošetrenie. Ide len o to dodržať jednoduché pravidlo: byť pre každého človekom.

Otázky a odpovede

  • Môj priateľ má ID. Keď sa pokúšam predložiť návrhy týkajúce sa hygieny a odporučiť mu, aby komukoľvek s ním dôverne povedal, že má stafylokokovú infekciu, berie to osobne. Ako mu to mám povedať, aby ma počúval?
    Na chvíľu zabudnite na jeho postihnutie a zamyslite sa nad ľuďmi vo všeobecnosti: má '' niekto '' rád komentáre k svojej osobnej hygiene alebo sexuálnemu životu? Odstúpte a zvážte, prečo je pre vás také dôležité komentovať jeho osobné návyky. Infekcia stafylokokom prechádza akýmkoľvek kontaktom koža na kožu (dokonca aj podaním ruky) a je na ňom a akýchkoľvek opatrovateľoch, aby dodržiavali príkazy svojho lekára. Nie je vašou úlohou riadiť jeho hygienu alebo sexuálny život. Máte tri možnosti: prestať to vychovávať a rozhodnúť sa mať svojho priateľa rád takého, aký je, ukončiť priateľstvo, ak ťa tak rozčuľuje, alebo pokračovať vo poškodzovaní vzťahu dotieravými nevyžiadanými radami. Dvaja z vás potrebujú hranice a ospravedlnenie by bolo dobrým začiatkom.
  • Je neslušné pýtať sa ľudí s mentálnym alebo vývojovým postihnutím, či mi len ťažko rozumejú?
    Nie, pokiaľ sa nepýtate povýšenecky. „Hovorím to jasne?“ pravdepodobne nikomu neublíži.

Komentáre (1)

  • rlangworth
    Naozaj ľahké čítanie a jednoduché tipy - dáva veľký zmysel. Takáto veľká iniciatíva - len tak ďalej, je to úžasný zdroj.
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail