Ako zaobchádzať s rodičom s poruchou PTSD?
Keď má rodič posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), môže byť ťažké s ním komunikovať. Môžu byť okrem iného vojnovým veteránom, prežiť sexuálne zneužívanie alebo byť obeťou zločinu. Môžete túžiť po dňoch, keď sa u nich vyvinula porucha, alebo ste možno nikdy nepoznali svojho rodiča okrem PTSD. Aj keď je to ťažké, môžete to zvládnuť tak, že budete podporovať svojich rodičov, vyrovnávať sa s nimi a pomáhať im zvládať poruchu a starať sa o seba.
Časť 1 z 3: Podpora vášho rodiča
- 1Spojte sa s nimi pravidelne. Keď má niekto PTSD, môže sa izolovať, odmietnuť alebo zrušiť plány alebo sa len snažiť byť sám čo najviac. Avšak, sociálna opora chráni proti PTSD a môže pomôcť zmierniť a zmierniť ich príznaky drasticky. Pokračujte v pravidelnom telefonovaní svojmu rodičovi, aby sa prihlásil, navštívte ho, ak bývate v blízkosti, a pozvite ho na stretnutie s vami.
- Zavolajte im každých pár dní a povedzte niečo ako „Hej mami, čo sa deje? Práve som na teba myslel a chcel som ti zavolať“. Zapojte ich do bežného konkrétneho rozhovoru.
- Povzbuďte ich, aby sa pripojili k podpornej skupine s poruchou PTSD. Ak to odmietnu, nevyhýbajte sa im, ale určite ich navštívte aj neskôr.
- 2Robte s nimi normálne veci. Váš rodič môže mať pocit, že stráca život, vrátane tých najzákladnejších a najbežnejších aktivít. Nájdite si čas na pravidelné a každodenné činnosti a vráťte im normálnosť do života a do vášho vzťahu. Nájdite si čas na úlohy, najmä v ktorých sú zručnejšie ako vy alebo ktoré vyžadujú tímové úsilie; to im umožní opäť sa cítiť ako rodič.
- Umyte riad, uvarte večeru alebo venčite psa.
- Ak je váš rodič dobrý v príprave konkrétneho jedla, urobte to spoločne.
- Pomôžte im tiež vytvoriť si nové, pozitívne spomienky.
- 3Netlačte na nich, aby hovorili o svojej posttraumatickej stresovej poruche. Keď bol váš rodič spustený alebo sa zdá byť depresívny, nenúťte ho, aby sa s vami rozprával o tom, čo sa deje. Porucha je pre nich pravdepodobne bolestivou témou a dokonca sa kvôli tomu môžu cítiť trápne. Vždy buďte k dispozícii, aby ste požičali ucho, ale nenúťte ich používať, pretože to ich pravdepodobne rozruší. Porozprávajú sa s vami, keď sa budú cítiť pripravení.
- 4Počúvajte, keď sú pripravení. Keď je váš rodič pripravený, vedzte, že sa s vami začne rozprávať o svojej posttraumatickej stresovej poruche. Keď sa to stane, počúvajte bez úsudku, bez rady a bez čakania na odpoveď. Venujte im plnú pozornosť.
- Nepozerajte sa na televízor alebo telefón, keď hovoria. Pozrite sa im do očí, aby ste ukázali, že ste s konverzáciou zapojení
- 5Obnovte dôveru a bezpečnosť. PTSD vášho rodiča sa môže cítiť veľmi na okraji a paranoidne, ale ak budete pracovať na vytvorení dôvery medzi vami dvoma, môžu sa vo vašej prítomnosti cítiť príjemnejšie. Dodržiavajte sľuby, ktoré ste im dali, a vyjadrite svoj záväzok pomôcť im v tomto smere. Plánujte si s nimi a robte veci, ktoré minimalizujú ich stres doma.
- Choďte do ich domu a urobte pre nich nejaké práce. Pomáhajte im, keď žiadajú o pomoc.
- Nepodporujte ich, aby chodili von, ak im je doma príjemnejšie.
- 6Navrhnite individuálnu alebo rodinnú terapiu. PTSD vášho rodiča sa môže stupňovať a možno sa obávate, že mu hrozí nebezpečenstvo ublíženia sebe alebo iným alebo upadnutia do depresie. Mnoho terapeutov je vyškolených tak, aby sa účinne vysporiadali s poruchou PTSD, a môžu vášmu rodičovi poskytnúť stratégie a mechanizmy na zvládanie tejto poruchy, ako je kognitívna behaviorálna terapia. Môžu im tiež predpísať lieky.
- Rodinná terapia môže byť tiež nápomocná pri náprave rozbitých väzieb medzi vami dvoma alebo pri riešení problémov, ktoré spôsobuje posttraumatická stresová porucha.
Časť 2 z 3: Vyrovnanie sa s ich ptsd
- 1Predvídajte a spravujte spúšťače. Pri PTSD má váš rodič často určité spúšťače alebo bude zobrazovať určité správanie, ktoré naznačuje, že boli spustené. Aj keď možno neviete, čo to presne je, môžete posúdiť vzorce. Ak váš rodič reaguje veľmi intenzívne, napríklad na scény násilia v televízii, snažte sa obmedziť množstvo násilia, ktoré vidí.
- Predtým, ako si ho pôjdete pozrieť, prečítajte si synopsiu a hodnotenie filmu; môže obsahovať spúšťače pre vášho rodiča.
- Spúšťačom sú často aj hlasné zvuky a zvuky. Urobte všetko pre to, aby bolo prostredie pokojné a vyrovnané.
- Vyhnite sa vyvolávaniu vyvolávajúcich tém v konverzácii, pokiaľ tému nepreberú.
- 2Porozprávajte sa s nimi o ich spúšťačoch. Niekedy môžete byť veľmi zmätení zo zdroja spúšťačov vášho rodiča. Voľte s nimi otvorený a neodsudzujúci rozhovor, aby ste zistili, čo ich spôsobuje, aby ste vedeli, ako im pomôcť vyhnúť sa tomu.
- Môžete povedať niečo ako „Hej, mami, všimol som si, že niekedy sa spustíš a ja tomu venujem veľa času, ale nemôžem vždy pochopiť, prečo. Mohla by si mi povedať, čo ťa konkrétne spúšťa alebo rozrušuje?“
- 3Pomôžte im uprostred spomienky. Tí, ktorí majú PTSD, sú náchylní na spomienky a prežívajú traumatickú udalosť, ktorá sa im stala. Aj keď to pre teba môže byť strašidelné, môžeš svojmu rodičovi pomôcť tým, že mu povieš, že prežívajú spomienky, požiadaš ich, aby sa porozhliadli po miestnosti, aby popísali, čo vidia, a pomôžeš im zhlboka dýchať. Tieto činnosti im pomôžu uzemniť sa, pripomenú im, že sú v bezpečí, a prinavrátia im pokoj.
- Počas tejto doby sa vyhnite akýmkoľvek náhlym pohybom, aby ste do ich zážitku nepridali ďalší chaos.
- Nezabudnite sa ich opýtať predtým, ako sa ich dotknete počas alebo po spomienke.
- 4Dajte im priestor. PTSD vášho rodiča môže tiež spôsobiť, že bude viac nahnevaný alebo nepriateľský. Ak vidíte, že sa to deje a neplánujete z toho vyplývajúci zdravý dialóg, urobte si od nich oddychový čas. Vyhnite sa tomu, aby ste sa im dostali do tváre alebo ich tlačili, pretože by ich to mohlo ďalej podnecovať alebo traumatizovať. Doprajte im a tiež vám určitý potrebný priestor a znova sa spojte, akonáhle budú všetci pokojní.
- 5Zostaňte pokojní. Počas spomienky alebo záchvatu hnevu od vášho rodiča môže byť ťažké byť pokojný, ale je nevyhnutné, aby ste situáciu zmiernili. Pokúste sa zo situácie čo najviac odstrániť svoje emócie a zamerajte sa na logickú a mierovú reakciu. Zhlboka sa nadýchnite, aby ste sa upokojili, a pokiaľ môžete, na chvíľu odstúpte od situácie.
- V prípade potreby zavolajte pomoc, najmä ak máte v blízkosti súrodenca.
- 6Efektívne komunikujte so svojim rodičom. Keď hovoríte najmä o ich posttraumatickej stresovej poruche, používajte vyhlásenia „ja“, ako napríklad „cítim strach, keď kričíte“, nekritizujte ich za ich správanie a hľadajte riešenia, a nie neustále problémy opakujte.
- Nezabudnite tiež aktívne počúvať a neprerušujte ich, keď hovoria.
- Skúste ich parafrázovať, aby vedeli, že ste s nimi a porozumeli im.
- Vyhnite sa emocionálnemu vypnutiu alebo obrane, keď sa chce váš rodič porozprávať.
- 7Na prvom mieste dajte svoju bezpečnosť. Na konci dňa sa musíte uistiť, že ste v bezpečí. Robte všetko, čo je v vašich silách, aby ste sa vyhli fyzickému zraneniu, keď sa váš rodič vracia do spomienok alebo má premenlivú chvíľu. Ak musíte, odíďte z domu alebo zavolajte na 911. Ak máte pocit, že by ste mohli potrebovať obmedziť rodičov, urobte to.
- Udržujte zdravý odstup od svojich rodičov, keď začnú jednať nevyrovnane.
- Ak sa necítite pohodlne tráviť čas s rodičom osamote, urobte to iba na verejnosti alebo s inou osobou.
Časť 3 z 3: Starajte sa o seba
- 1Stanovte hranice. Je dôležité, aby ste pri starostlivosti o svojich rodičov nezabudli starať sa o seba. Stanovte si hranice so svojim rodičom a so sebou v tom, čo budete a nebudete tolerovať. Napríklad vám možno váš rodič zavolá opitý neskoro v noci a je pre vás ťažké zaspať a následne mať zlý deň v práci. Povedzte svojmu rodičovi, že nebudete zdvihnúť telefonáty po určitej hodine alebo keď pijú.
- Pripomeňte si, že je v poriadku na chvíľu odstúpiť od starostlivosti o rodiča, kým budete zbierať myšlienky a starať sa o seba.
- 2Rozvíjajte svoje vzťahy mimo svojich rodičov. Napriek tomu, že váš rodič môže zaberať značnú časť vášho času, nezabudnite sa venovať svojim ďalším vzťahom. Ak máte manžela / manželku alebo niekoho iného, pamätajte na to, že váš čas s nimi je tiež veľmi dôležitý. Porozprávajte sa s nimi o ich potrebách a nájdite spôsob, ako spolu tráviť čas celý týždeň.
- Možno súhlasíte s tým, že pôjdete na jedno rande týždenne.
- 3Starajte sa o svoje fyzické a duševné zdravie. Aj keď sa staráte o svojich rodičov a ich potreby, nezabudnite sa starať o svoje vlastné. Nájdite si čas na cvičenie aspoň každý druhý deň, aj keď len na 30 -minútovú prechádzku vo svojom okolí. Vykonajte toto cvičenie s priateľom, partnerom alebo s rodičom, aby ste mohli tráviť čas spoločne a starať sa o svoje fyzické potreby. Jedzte dobre a trávte čas modlitbou alebo meditáciou.
- Jedzte veľa ovocia a zeleniny a vyhýbajte sa prejedaniu.
- Obmedzte príjem alkoholu a vyhýbajte sa drogám a cigaretám.
- 4Pamätajte na dobré časy. Môžete mať pocit, že táto porucha definitívne zmenila vášho rodiča v najhoršom prípade, a to by vás mohlo zaťažiť psychicky a emocionálne. Pri práci na vytváraní nových, pozitívnych spomienok však nezabúdajte na staré a nezabúdajte na ne. Znova navštívte svoje fotoalbumy a porozprávajte sa s rodičmi o starých časoch.
- To poskytne vašej mysli odpočinok od PTSD a oživí vašu lásku k rodičovi.
- 5Nájdite si čas byť sám. Aj keď sú váš rodič a vaše ďalšie vzťahy dôležité, pamätajte na to, že jeden z najdôležitejších vzťahov, ktoré môžete mať, je sám so sebou. Každý deň si urobte čas, aby ste boli sami a robili niečo, čo vás baví, aj keď je to jednoduché alebo malé. Čítanie knihy, sledovanie šou, chodenie do kina sám alebo dokonca práca, ako je upratovanie, môže byť intenzívnym relaxom a naplnením.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť závislosť na čokoláde?
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.