Ako rozlíšiť dnu od podobných podmienok?

V rodinnej anamnéze dnu alebo iné rizikové faktory dny
Informujte svojho lekára, ak máte v osobnej anamnéze dnu, v rodinnej anamnéze dnu alebo iné rizikové faktory dny.

Dnu je možné zamieňať s mnohými ďalšími stavmi, vrátane pseudogoutu, septickej artritídy, reumatoidnej artritídy a osteoartritídy. Ak máte obavy, že môžete mať dnu, váš lekár preskúma vaše prejavy a príznaky. Tiež vykoná diagnostické testy, aby zistil, či je váš stav v skutočnosti dna.

Časť 1 z 3: hodnotenie znakov a symptómov

  1. 1
    Povedzte svojmu lekárovi, ako to začalo. Jedna z vecí, ktoré si treba uvedomiť, je, že dna má charakteristický nástup. Obvykle to začína náhlou, silnou bolesťou - často v jednom kĺbe a najčastejšie vo vašom palci na nohe (na jednej alebo druhej strane). Začína sa často v noci a môže vás prebudiť zo spánku. Postihnutý kĺb sa často javí červený a opuchnutý a na dotyk sa môže cítiť teplý a pravdepodobne budete mať znížený rozsah pohybu okolo postihnutého kĺbu.
    • Ak má vaša bolesť kĺbov postupný nástup a nezodpovedá vyššie uvedenému profilu, je menej pravdepodobné, že bude dna.
    • Môže to byť okrem iného aj niečo iné, napríklad reumatoidná artritída alebo osteoartritída.
  2. 2
    Zvážte, že môže ísť o infekciu kĺbov. Jednou z dôležitých diagnóz, ktoré by mal váš lekár vylúčiť, je možnosť infikovaného kĺbu (alebo "septickej artritídy"), ktorá môže mať veľmi podobnú formu ako dna. Infekcia sa môže vyskytnúť aj súbežne s dnovým záchvatom a je nemožné ich diagnostikovať.
    • Infikovaný kĺb bude mať pravdepodobne tiež náhly nástup, bude červený a opuchnutý a teplý na dotyk a môže byť sprevádzaný horúčkou.
    • Na rozlíšenie medzi dnou a infekciou budete potrebovať analýzu kĺbovej tekutiny.
  3. 3
    Uvedomte si možnosť „pseudogoutu.“ Pseudogout, tiež známy ako depozícia pyrofosfátu vápenatého (CPPD), sa tiež veľmi podobá na dnu (odtiaľ pochádza aj jeho názov). Opäť platí, že jediným spôsobom, ako skutočne odlíšiť pseudogout od dny, je nechať si kĺbovú tekutinu pozrieť pod mikroskopom.
    Infekciou budete potrebovať analýzu kĺbovej tekutiny
    Na rozlíšenie medzi dnou a infekciou budete potrebovať analýzu kĺbovej tekutiny.
  4. 4
    Všímajte si toho, či sa vaše spoločné riešenie seba. Akútny záchvat dny by mal sám ustúpiť do troch až 10 dní (aj keď lekárske ošetrenie môže počas tejto doby zmierniť symptómy, urýchliť zotavenie a zabrániť budúcim záchvatom dny). Ak máte dnu, zažijete „útoky“ na ňu, po ktorých budú nasledovať remisie (alebo celkové rozlíšenie). Dna nemá tendenciu byť trvalým, chronickým a konzistentným stavom. Ide buď o jednorazový útok, alebo o sériu vzplanutí a exacerbácií, po ktorých nasledujú obdobia remisie (alebo zlepšenia).
    • Ak bolesť v kĺbe pretrváva niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov bez veľkej variability, pravdepodobne ide o ďalšiu diagnózu, ako je reumatoidná artritída alebo osteoartritída.
  5. 5
    Informujte svojho lekára, ak máte v osobnej anamnéze dnu, v rodinnej anamnéze dnu alebo iné rizikové faktory dny. Netreba dodávať, že ak ste v minulosti mali dnu, vaša pravdepodobnosť opakovaného záchvatu je výrazne vyššia; preto, ak máte v minulosti dnu, je u vašej súčasnej epizódy oveľa väčšia pravdepodobnosť, že bude aj u vás dna (na rozdiel od úplne novej diagnózy postihujúcej váš kĺb).
    • Ak mala vaša rodina v minulosti dnu, je u vás tiež zvýšené riziko vzniku dny. To by opäť zvýšilo pravdepodobnosť, že váš súčasný problém s kĺbmi súvisí s dnou.
    • Medzi ďalšie rizikové faktory dny patrí: muž, žena po menopauze, žena s inými zdravotnými problémami (konkrétne vysoký krvný tlak, cukrovka alebo problémy s obličkami), konzumácia prebytočného alkoholu, nadváha a užívanie určitých liekov (ako je aspirín, diuretiká a niektoré imunosupresíva).
  6. 6
    Preskúmajte prítomnosť tophi. Okrem akútnych (krátkodobých) záchvatov dny existujú aj ľudia, ktorí trpia chronickou dnou. Chronická dna pozostáva z opakujúcich sa záchvatov dny počas dlhšieho časového obdobia. Často to vedie k tvorbe "tophi" (tvrdé hrbole pod kožou v oblasti kĺbov), čo je charakteristický znak chronickej dny.
    • Prítomnosť tofí - ktorá je vizuálne viditeľná na kĺbe - je jedným zo základných znakov chronickej dny (známa tiež ako „tofaceous dna“).
    • Toto je jeden z najlepších spôsobov, ako odlíšiť dnu od iných chronických artritických stavov, ako je reumatoidná artritída, pretože žiadne iné chronické formy artritídy sa u tophi nevyskytujú.
  7. 7
    Sledujte počet príslušných kĺbov. Zdravotný stav, ktorý je potrebné vziať do úvahy pri diferenciálnej diagnostike, bude výrazne závisieť od toho, či máte postihnutý iba jeden kĺb alebo viacero postihnutých kĺbov. Rozdiely sú nasledujúce:
    • Ak máte postihnutý iba jeden kĺb, ide pravdepodobne o dnu, pseudodna alebo infikovaný kĺb.
    • Ak máte postihnutých viacero kĺbov, môže ísť stále o dnu alebo pseudodna. Môže to však byť aj iný stav, ako je reumatoidná artritída alebo osteoartritída.
    • Nakoniec, ak máte postihnutých viacero kĺbov, pravdepodobnosť infekcie je malá (pretože infekcia zvyčajne postihuje iba jeden kĺb naraz).

Časť 2 z 3: ďalšie skúmanie

  1. 1
    Vykonajte krvný test. Krvný test môže vyhodnotiť hladiny kyseliny močovej a kreatinínu v krvi. Zvýšené hladiny kyseliny močovej zvyšujú pravdepodobnosť dny. Kreatinín je mierou funkcie obličiek. Zlá funkcia obličiek môže viesť k nedostatočnému vylučovaniu kyseliny močovej z vášho tela a výsledné nahromadenie kyseliny močovej vás môže predisponovať k dne.
    • Všimnite si však, že neexistuje žiadna priama korelácia medzi hladinami kyseliny močovej vo vašom krvnom teste a diagnózou dny.
    • Mnoho ľudí má zvýšené hladiny kyseliny močovej, ale nikdy nepociťujú klinické prejavy alebo príznaky dny.
    • Podobne mnoho ľudí, ktorí majú klinické príznaky a symptómy dny, nemá zvýšené hladiny kyseliny močovej.
    • Existuje určite korelácia a vaša pravdepodobnosť dny sa zvyšuje so zvýšenými hladinami kyseliny močovej, ale nie je to potrebné (ani to nie sú výhradné kritériá) pri diagnostike dny.
    Röntgenový lúč môže pomôcť rozlíšiť medzi dnou
    Röntgenový lúč môže pomôcť rozlíšiť medzi dnou a inými artritickými stavmi, ako je reumatoidná artritída, ktoré majú na röntgenovom žiarení výrazný vzhľad.
  2. 2
    Odsajte tekutinu v postihnutom kĺbe. Váš lekár môže použiť ihlu na „odsatie“ alebo odstránenie tekutiny z postihnutého kĺbu. Potom túto tekutinu vyšetrí pod mikroskopom.
    • Ak ide o dnu, mikroskop ukáže prítomnosť kryštálov kyseliny močovej.
    • Je to pseudogout, mikroskop ukáže prítomnosť kryštálov pyrofosfátu vápenatého.
    • Ak ide o septickú artritídu, mikroskop neukáže ani kryštály kyseliny močovej, ani kryštály pyrofosfátu vápenatého.
  3. 3
    Nechajte aspirovanú tekutinu poslať do kultúry. Napriek tomu, že pohľad na synoviálnu kĺbovú tekutinu pod mikroskopom môže byť diagnostikou dny (ak je zistená prítomnosť kryštálov kyseliny močovej), je dôležité pochopiť, že dna a infekcia sa nemusia navzájom vylučovať. Preto aj keď sa test vráti diagnostikovaný na dnu, potenciálne môže byť prítomná infekcia.
    • Po odoslaní synoviálnej tekutiny do kultúry sa vyšetrí, či rastú nejaké baktérie alebo iné mikróby.
    • Ak dôjde k infekcii, z kultivačnej misky vyrastie mikrób, ktorý bude diagnostický pre „septickú artritídu“ (diagnóza, ktorá môže existovať popri dne).
  4. 4
    Požiadajte svojho lekára o röntgenové vyšetrenie postihnutého kĺbu (kĺbov). Röntgenový lúč môže pomôcť rozlíšiť medzi dnou a inými artritickými stavmi, ako je reumatoidná artritída, ktoré majú na röntgenovom žiarení výrazný vzhľad. Na zobrazenie zvyčajne postačuje röntgenový lúč; v niektorých prípadoch však môže pri posúdení základného problému s kĺbmi pomôcť aj ultrazvuk alebo CT vyšetrenie, najmä ak sa zdá, že nie sú spôsobené dnou.

Časť 3 z 3: Liečba dny

  1. 1
    Použite nsaids na úľavu od symptómov a na zníženie zápalu. Ak vám je skutočne diagnostikovaná dna, váš lekár vám pravdepodobne odporučí začať užívať nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). Medzi príklady patrí Ibuprofen (Advil, Motrin) a Naproxen (Aleve). Dajú sa kúpiť voľnopredajne v miestnej lekárni alebo drogérii.
    • Ak vám voľnopredajné verzie nepostačujú na úľavu od dny, môže vám lekár predpísať silnejšie NSAID.
  2. 2
    Skúste kolchicín. Kolchicín je liek, ktorý je jedinečne účinný pri znižovaní bolesti spôsobenej dnou; keď sa však užijú vo vysokých dávkach (ktoré sú zvyčajne potrebné na boj s akútnym záchvatom dny), vedľajšie účinky nevoľnosti, vracania a/alebo hnačky sú často príliš zvládnuteľné.
    • Výsledkom je, že kolchicín sa najčastejšie používa po ústupe akútneho záchvatu dny s cieľom zabrániť budúcim záchvatom dny.
    • Užívané v nízkych dávkach na preventívne účely sú vedľajšie účinky kolchicínu len zriedka problematické.
    Váš lekár vám môže okrem liečby akútneho záchvatu dny (alebo exacerbácie dny
    Váš lekár vám môže okrem liečby akútneho záchvatu dny (alebo exacerbácie dny, ak trpíte chronickou dnou) ponúknuť preventívne lieky.
  3. 3
    Rozhodnite sa pre kortikosteroidy. Kortikosteroidy sú metódou kontroly zápalu (a následnej úľavy od bolesti) pre tých, ktorí nemôžu tolerovať NSAID a/alebo kolchicín. Kortikosteroidy môžu byť predpísané vo forme tabliet alebo sa môžu injekčne podávať priamo do postihnutého kĺbu (čo je zvyčajne lepšia voľba, pretože sa vyhnete vedľajším účinkom, ktoré môžu vyplývať z ich užívania vo forme tabliet).
    • Príkladom kortikosteroidu je prednizón.
    • Kortikosteroidy sa spravidla podávajú v obmedzených množstvách, ako napríklad jedna (alebo minimálna) injekcia do postihnutého kĺbu a/alebo obmedzený priebeh kortikosteroidov užívaných vo forme tabliet.
  4. 4
    Užívajte lieky, ktoré zabránia budúcim záchvatom dny. Váš lekár vám môže okrem liečby akútneho záchvatu dny (alebo exacerbácie dny, ak trpíte chronickou dnou) ponúknuť preventívne lieky. Účelom týchto liekov je znížiť pravdepodobnosť budúcich záchvatov dny.
    • Allopurinol je príkladom lieku, ktorý môže zabrániť nadmernej tvorbe kyseliny močovej.
    • Probenecid je príkladom lieku, ktorý môže pomôcť v schopnosti vašich obličiek filtrovať a odstraňovať kyselinu močovú z vášho tela.
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
Súvisiace články
  1. Ako žiť s alergiou na potravinárske prídavné látky a farbivá?
  2. Ako zistiť, či je dieťa alergické na mačky?
  3. Ako zabezpečiť svoj domov pred alergénmi?
  4. Ako sa vyhnúť skrytým alergénom v potravinách?
  5. Ako odolávať alergii v detskej izbe?
  6. Ako si vybrať čističku vzduchu pre alergikov?
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail