Ako liečiť paranoidnú poruchu osobnosti?

Osoba môže mať diagnostikovanú paranoidnú poruchu osobnosti
Osoba môže mať diagnostikovanú paranoidnú poruchu osobnosti, ak je mimoriadne nedôverčivá a podozrievavá voči iným.

Osoba môže mať diagnostikovanú paranoidnú poruchu osobnosti, ak je mimoriadne nedôverčivá a podozrievavá voči iným. K bežným príznakom paranoidnej poruchy osobnosti patrí presvedčenie, že ľudia neustále klamú alebo sa pokúšajú manipulovať s inými, verí, že súkromné informácie budú voľne zdieľané, myslenie si, že skryté správy sú zakódované v bežných veciach alebo situáciách, alebo presvedčenie, že partner alebo manželka podvádza, aj keď neexistujú žiadne dôkazy. Paranoidná porucha osobnosti môže do značnej miery ovplyvniť váš každodenný život a je dôležité vyhľadať liečbu u odborníka na duševné zdravie.

Časť 1 z 3: hodnotenie bezprostredných rizík

  1. 1
    Posúďte riziko samovraždy. Ak osoba aktívne klame, môže to zvýšiť riziko samovraždy. Osoba si môže myslieť, že ľudia plánujú problémy alebo sa ho pokúšajú zabiť. Akékoľvek riziko samovraždy by sa malo brať vážne. Ak má jedinec v anamnéze samovražedné myšlienky alebo sa v minulosti pokúsil o samovraždu, riziko samovraždy by sa malo brať vážne. Opýtajte sa, či je v rodinnej anamnéze samovražda.
  2. 2
    Riešiť akékoľvek riziko násilia. Ak je jednotlivec voči iným príliš nedôverčivý, môže existovať vyššie riziko násilia. Ľudia s paranoidnými osobnostnými príznakmi majú väčšiu pravdepodobnosť násilnej osobnej histórie a páchajú škodlivé správanie.
    • Ak existuje riziko násilia, odstráňte všetky položky, ktoré je možné použiť ako zbraň. Patria sem zbrane, nože alebo iné nebezpečné predmety z domu.
    • Ak je bezpečnosť hlavným problémom a ostatní ľudia sa necítia bezpečne, priveďte osobu na pohotovosť.
  3. 3
    Liečte závažné príznaky hospitalizáciou. Ak sú príznaky závažné, môže byť potrebná psychiatrická hospitalizácia. Hospitalizácia môže byť potrebná, ak sa jednotlivec nemôže starať o seba (napríklad o nedodržiavanie základnej hygieny, platenie účtov alebo dostavenie sa do práce). Hospitalizácia môže byť tiež potrebná, ak je osoba hrozbou pre seba alebo pre iných, napríklad vyhrážaním sa samovraždou alebo zabitím.
    • Akonáhle sú závažné symptómy liečené, môže byť osoba presunutá do denného liečebného programu, pobytového programu alebo ambulantnej liečby.
Ľuďom s paranoidnou poruchou osobnosti môžu chýbať sociálne zručnosti
Ľuďom s paranoidnou poruchou osobnosti môžu chýbať sociálne zručnosti a v sociálnych situáciách sa správajú neohrabane.

Časť 2 z 3: hľadanie odborného ošetrenia

  1. 1
    Spolupracujte s liečebným tímom špecializujúcim sa na poruchy osobnosti. Je dôležité nájsť liečebný tím s jednotlivcami, ktorí majú znalosti o poruchách osobnosti. Pretože poruchy osobnosti pretrvávajú, je dôležité spolupracovať s niekoľkými odborníkmi ako súčasť liečebného tímu. Liečebný tím môže zahŕňať primárneho lekára, terapeuta/psychológa, psychiatra, lekárnika, sociálneho pracovníka a rodinných príslušníkov.
    • Mať liečebný tím znamená, že všetci ľudia spolupracujú na zabezpečení liečby.
    • Niekto s paranoidnou poruchou osobnosti môže byť podozrivý zo spolupráce s niekoľkými profesionálmi. Komunikujte s rolou každého človeka a prečo je dôležité mať tím.
  2. 2
    Nájdite špecializovaného terapeuta. Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby porúch osobnosti. Liečba paranoidnej poruchy osobnosti môže byť náročná, pretože osoba môže byť voči iným nedôverčivá, čo sa môže vzťahovať aj na terapeuta. Pokračujúca liečba však môže byť účinná. Je dôležité, aby sa jednotlivec v terapii cítil príjemne a necítil sa voči terapeutovi podozrievavo.
    • Nájdite terapeuta, ktorý vás podporí a ktorý bude cítiť, že mu môže dôverovať. Vyhľadajte terapeuta s dobrou povesťou pri liečbe porúch osobnosti.
  3. 3
    Pokračujte v prebiehajúcej terapii. Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti často končia s terapiou príliš skoro. Osoba môže začať mať podozrenie na terapeuta a náhle ukončiť sedenie. Ak osoba začne terapeutovi nedôverovať, terapeut musí byť vo svojej reakcii opatrný a nesmie presvedčenie presvedčivo spochybňovať. Keď sa terapia náhle zastaví, príznaky sa môžu znova objaviť alebo môžu pokračovať.
    • V počiatočných fázach terapie vytvorte dôveru a otvorenosť. Spolupráca je dôležitá pre to, aby bola terapia účinná.
  4. 4
    Opýtajte sa, či sú psychiatrické lieky vhodné. Lieky sa vo všeobecnosti neodporúčajú, pretože môžu vyvolať podozrenie z otravy alebo ovládania mysle. Ak sa používajú lieky, mali by byť stručné, aby zvládli závažné príznaky. Je dôležité prediskutovať používanie liekov s liečebným tímom a monitorovať myšlienky a pocity súvisiace s liekmi.
    • Niekedy môže byť ľuďom predpísaný liek proti úzkosti, ak paranoja spôsobuje silnú úzkosť a/alebo vzrušenie. Antipsychotické lieky môžu byť tiež predpísané na liečbu bludných myšlienok, ktoré môžu spôsobiť ujmu na zdraví sebe alebo iným.
Liečba paranoidnej poruchy osobnosti môže byť náročná
Liečba paranoidnej poruchy osobnosti môže byť náročná, pretože osoba môže byť voči iným nedôverčivá, čo sa môže vzťahovať aj na terapeuta.

Časť 3 z 3: zlepšenie kvality života

  1. 1
    Znížte úzkosť osoby. Paranoidný človek sa vždy chráni pred vnímaným nebezpečenstvom. Tento druh bdelosti a podozrievavosti môže spôsobiť extrémne ťažkosti. Aj keď môže byť ťažké presvedčiť jednotlivca, že neexistuje žiadne nebezpečenstvo, je možné zmierniť strach z presvedčení. Príznaky tiesne môžu zahŕňať zvýšenú podráždenosť, rozrušenie, emocionálnu strážnosť a niekedy aj nepriateľstvo.
    • Jednou z možností, ako znížiť stres, je cvičiť relaxačné techniky. Relaxácia môže zahŕňať postupnú relaxáciu svalov, jogu a hlboké dýchanie.
    • Medzi ďalšie spôsoby, ako zmierniť stres, patrí cvičenie a vyzývanie na negatívne myšlienky.
    • Osoba sa môže naučiť hovoriť o svojom trápení, namiesto toho, aby konala v neužitočných stratégiách, ako je vyhýbanie sa druhým.
  2. 2
    Znížte sociálnu izoláciu. Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti sa môžu sociálne izolovať kvôli svojmu presvedčeniu, nevhodným sociálnym interakciám a zlým sociálnym schopnostiam. Izolácia môže zvýšiť príznaky, a preto je dôležité, aby bol človek v spojení s ostatnými. Povzbudzujte osobu, aby si našla spoločenský koníček (napríklad hranie stolných hier alebo účasť na skupinovom cvičení) alebo trávil čas s rodinou.
    • Ak sú interakcie s dospelými ťažké, môže človek stráviť čas s neterami a synovcami alebo inými členmi rodiny. V prípade potreby je možné na činnosti dohliadať.
    • Adopcia domáceho maznáčika je ďalšou možnosťou, pokiaľ osoba môže byť zodpovedná za starostlivosť o zviera. Zvlášť psy poskytujú spoločnosť, pomoc pri fyzickom zdraví a znižujú úzkosť.
  3. 3
    Zlepšiť sociálne schopnosti jednotlivca. Ľuďom s paranoidnou poruchou osobnosti môžu chýbať sociálne zručnosti a v sociálnych situáciách sa správajú neohrabane. Môžu byť natoľko zapojení do svojej paranoje, že zmeškajú príležitosti na normálnu konverzáciu s ostatnými. Obklopte osobu inými ľuďmi, ktorí sú ochotní viesť bežnú konverzáciu, a pristupujte k nej nesúdne.
    • Terapia môže pomôcť zamerať sociálne diskusie mimo rozprávania o paranoji a do normálnejších tém rozhovoru.
    Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti sa môžu sociálne izolovať kvôli svojmu presvedčeniu
    Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti sa môžu sociálne izolovať kvôli svojmu presvedčeniu, nevhodným sociálnym interakciám a zlým sociálnym schopnostiam.
  4. 4
    Zvýšiť sebavedomie. Je dôležité, aby sa jednotlivec naučil prijímať a chápať svoje vlastné pocity zraniteľnosti. Poskytnite osobe príležitosť rozpoznať a rozšíriť svoje vnímanie vlastnej hodnoty. Tieto techniky sebauvedomenia môžu osobe pomôcť identifikovať svoje vlastné pocity a reagovať na emocionálne prežívanie inak. Ak ste dobrý priateľ alebo člen rodiny, jemne priveďte vedomie človeka k myšlienkam a pocitom.
    • Pomôcť môže emocionálne označenie. Povedzte: „Zdá sa, že ti je dnes smutno“ alebo: „Všimol som si, že si dnes viac rozrušený.“
    • Terapia môže byť nápomocná pri zvyšovaní sebavedomia. Terapeut môže pomôcť pri budovaní zručností v oblasti informovanosti a pomôcť osobe, aby tieto zručnosti precvičovala.
  5. 5
    Starajte sa o seba a hľadajte podporu. Ak ste opatrovateľom niekoho, kto má PPD, je dôležité, aby ste získali potrebnú podporu a starostlivosť. Starostlivosť o milovanú osobu s PPD môže byť neskutočne stresujúca a časovo náročná, čo môže mať za následok, že zanedbáte svoje vlastné potreby. Urobte zo svojej starostlivosti o seba prioritu a oslovte ostatných ľudí o pomoc a podporu.
    • Porozprávajte sa s priateľmi a členmi rodiny o svojej situácii a požiadajte o pomoc. Môže to byť napríklad poskytnutie voľna alebo jednoducho príchod na hodinu, aby ste sa mohli venovať starostlivosti o seba, ako je kúpeľ, úprava vlasov alebo si zdriemnuť.
    • Pozrite sa do skupín podpory opatrovateľov. Opýtajte sa svojho lekára na podporné skupiny pre opatrovateľov vo vašej oblasti alebo sa obráťte na online a spojte sa s ľuďmi, ktorí sú v podobných situáciách.
    • Nájdite si terapeuta pre seba. Ak sa snažíte vyrovnať so svojimi emóciami alebo sa len potrebujete s niekým porozprávať, bolo by vhodné nájsť si terapeuta.
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
Súvisiace články
  1. Ako zvládnuť menšiu paranoju?
  2. Ako zistiť, či ste agorafóbni?
  3. Ako prekonať strach z osí a včiel?
  4. Ako prekonať strach zo psov?
  5. Ako prekonať strach z potkanov?
  6. Ako prekonať strach zo žralokov?
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail