Ako pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou?
Budete musieť posúdiť bezpečnostné riziká v domácnosti, v ktorej žije osoba s Alzheimerovou chorobou.
Takmer 4 milióny Európanov má Alzheimerovu chorobu, ktorá je progresívnym ochorením mozgu. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a nie je bežnou súčasťou starnutia, napriek pretrvávajúcej myšlienke, že ľudia s vekom zabúdajú. Na túto mozgovú chorobu neexistuje liek, ale naše chápanie jej príčin a liečby sa pravidelne zlepšuje. Ak hľadáte spôsoby, ako pomôcť osobe, ktorej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba, existuje veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste urobili rozdiel. Môžete pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou v domácnosti, v opatrovateľskom zariadení a prácou na efektívnej komunikácii s nimi s cieľom zlepšiť kvalitu ich života.
Metóda 1 z 3: domáca starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou
- 1Vzdelávajte sa o Alzheimerovej chorobe. Ak máte podozrenie, že váš blízky má Alzheimerovu chorobu, prečítajte si o príznakoch, symptómoch, včasnom odhalení a vašej úlohe potenciálneho opatrovateľa. Čím viac sa o tejto chorobe mozgu dozviete, tým lepšie budete pripravení zvládať blížiace sa zmeny vo svojom blízkom.
- Informácie o zdrojoch, ako napríklad podporné skupiny a triedy týkajúce sa vzdelávania o Alzheimerovej chorobe, získate na miestnom zdravotníckom oddelení.
- Vaša miestna nemocnica môže mať vo svojej knižnici vytlačené zdroje na použitie.
- Niekoľko webových stránok ponúka prístupné a ľahko čitateľné informácie o Alzheimerovej chorobe. Patria sem http://alz.org/alzheimers_disease_what_is_alzheimers.asp.
- 2Zhodnoťte bezpečnostné riziká v domácnosti. Budete musieť posúdiť bezpečnostné riziká v domácnosti, v ktorej žije osoba s Alzheimerovou chorobou. Ak zistíte potenciálne bezpečnostné riziká, vynaložte maximálne úsilie na ich okamžité odstránenie. Aj keď je osoba v počiatočných štádiách ochorenia, je najlepšie nenechať ju na pokoji, kým sa nevyriešia bezpečnostné riziká.
- Pri hľadaní bezpečnostných problémov vyhodnoťte každú časť domu, či nemá pacient potenciál poškodiť seba, inú osobu alebo poškodiť majetok.
- Môžu mať napríklad plynový sporák, ktorý predstavuje niekoľko bezpečnostných rizík (otrava plynom, otvorený oheň bez dozoru, potenciálne popáleniny). Kúpte si kryty gombíkov, aby pacient nemohol zapnúť plyn alebo kachle.
- Pri väčších bezpečnostných rizikách, ktoré sa nedajú ľahko vyriešiť, ako napríklad strmé schody, sa môžete ocitnúť v situácii, keď sa budete musieť rozhodnúť, či je v najlepšom záujme pacienta zostať doma.
- 3Podporovať ich nezávislosť. Podporovanie nezávislosti pacientov s Alzheimerovou chorobou, aby si zachovali nezávislosť a plnili si každodenné povinnosti. Pomáha im tiež sústrediť sa, pamätať si a udržiavať organizáciu, čo sú dôležité cvičenia v počiatočných fázach demencie. To, ako veľmi musíte byť v týchto aktivitách aktívni, môže kolísať a závisí úplne od osoby, ktorej pomáhate.
- Možno budete musieť prevziať iniciatívu a dohliadať na oblasti ich života, ale zároveň môžete posilniť nezávislosť.
- Úlohy, s ktorými budú potrebovať pomoc, sa môžu týkať predovšetkým manažmentu a organizácie: správa ich peňazí, doprava, dodržiavanie schôdzok, sledovanie liekov a dokonca si pamätať slová, ľudí a miesta.
Takmer 4 milióny Európanov má Alzheimerovu chorobu, ktorá je progresívnym ochorením mozgu. - 4Umožnite ich emocionálne reakcie. Život s Alzheimerovou diagnózou môže byť pre niektorých ľudí veľmi náročný a u väčšiny pacientov vyvolá rôzne emocionálne reakcie. Môžete byť nápomocní tým, že tieto emócie uľahčíte, umožníte im ich precítiť bez vysvetlenia, ale tiež im pomôžete prejsť od frustrácie k proaktívnej pomoci sebe.
- Medzi typické reakcie patrí strach, popieranie, hnev, úzkosť a depresia.
- Povzbuďte ich, aby si zapísali svoje pocity a myšlienky, napríklad do denníka. Je to pre nich bezpečný spôsob, ako zvládnuť to, čo cítia, a tiež im to pomáha precvičiť si písanie a organizovanie myšlienok.
- 5Plánovať vopred. Porozprávajte sa s osobou, ktorej pomáhate, o budúcnosti, najmä keď sú v počiatočných štádiách ochorenia. Zistite, ako by sa o nich chceli starať, kde by chceli zostať, aké lekárske zákroky schvaľujú, ako bude táto starostlivosť financovaná, a aktualizujte dokumenty, ako napríklad ich vôľa a označenie splnomocnenia.
- Vedenie konverzácií a plánovanie dopredu bude pre vás oboch nielen jednoduchšie, ale tiež pomôže zaistiť, aby ste osobe poskytli takú starostlivosť, akú chce.
- 6Rozvíjajte rutiny. Rutiny sú užitočné pre kohokoľvek, bez ohľadu na to, či má Alzheimerovu chorobu alebo nie, pretože odstraňujú neistotu. S rutinou už viete, aké sú vaše úlohy a ako ich musíte splniť. Vypracujte rutiny pre seba a osoby s Alzheimerovou chorobou, ktoré pomôžu posilniť ich nezávislosť, zmierniť prípadnú úzkosť z ich strany a tiež vám pomôžu vidieť akékoľvek zmeny v ich fyzických alebo kognitívnych schopnostiach.
- 7Uprednostnite starostlivosť o seba. Ak chcete byť efektívnym opatrovateľom, musíte uprednostniť to, ako sa o seba staráte. Ak sa nebudete starať o seba, nebudete mať fyzické, mentálne ani emocionálne zdroje na to, aby ste sa mohli starať o niekoho iného. Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie, to znamená, že je stále náročnejšia. Každý mesiac alebo zhruba poctivo vyhodnoťte svoje potreby a schopnosti, aby ste sa uistili, že poskytujete najlepšiu starostlivosť pre seba a pacienta s Alzheimerovou chorobou.
- Opatrovatelia často uvádzajú pocit viny za to, že potrebujú pomoc s pacientom s Alzheimerovou chorobou, alebo dokonca deň alebo týždeň voľna. Je dôležité, aby ste pochopili, že ak budete nápomocní, musíte sa dobiť.
- Ak požiadate o pomoc, nie ste o nič menej milovaným alebo opatrovateľom. V skutočnosti demonštrujete, že ste zvážili, čo je pre vášho blízkeho najlepšie a vaše schopnosti uspokojiť ich potreby. Žiadosť o pomoc ukazuje, že robíte všetko pre to, aby boli tieto potreby splnené.
- Nájdite podporu - prostredníctvom miestnych skupín, prostredníctvom lekárov, online a s rodinou. Váš milovaný potrebuje pomoc a vy potrebujete podporu. Podelenie sa o skúsenosti s ostatnými vám pomôže zvládnuť emócie a môže vás dokonca nasmerovať na dobré zdroje alebo tipy, ktoré vám pomôžu pri poskytovaní starostlivosti.
Metóda 2 z 3: Komunikácia s pacientom s Alzheimerovou chorobou
- 1Pýtajte sa otvorené otázky. Otázkam, na ktoré je možné odpovedať jednoduchým „áno“ alebo „nie“, by ste sa mali vyhýbať. Tieto druhy otázok už obsahujú odpoveď a jednoducho žiadajú druhú osobu, aby overila, či sú informácie správne alebo nie. Namiesto toho položte otvorené otázky, ktoré vyžadujú, aby osoba s Alzheimerovou chorobou zvážila svoju odpoveď a efektívne vám ju oznámila.
- Namiesto toho, aby ste povedali: „Chcete na obed polievku?“ opýtajte sa ich: „Je čas, aby sme urobili obed. Čo by sme mali urobiť dnes?“
- Radšej než sa opýtať, či majú ťažký deň, si veci zapamätajte, položte im otázku: „Všimli ste si dnes nejaké ťažké úlohy?“
Ak hľadáte spôsoby, ako pomôcť osobe, ktorej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba, existuje veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste urobili rozdiel. - 2Povedzte to isté inak. Niekedy možno budete musieť myšlienku niekoľkokrát vysvetliť, kým druhá osoba pochopí, čo sa pokúšate povedať, či má alebo nemá Alzheimerovu chorobu. Keď si všimnete, že osoba, ktorej pomáhate, má ťažké porozumenie vášmu vysvetleniu, zastavte sa, nadýchnite sa a pristupujte k vysvetleniu inak.
- Predstavte si to ako jazdu do obchodu. Vaším cieľom je dostať sa na trh. Existuje viac ako jeden spôsob, ako sa tam dostať, a nakoniec sa jeden spôsob môže zdať ako najlepší spôsob, ale pokiaľ sa tam dostanete (porozumejú vášmu vysvetleniu), urobili ste to, čo ste si predsavzali.
- 3Nepýtajte sa ich, či si to pamätajú. Pomoc človeku s Alzheimerovou chorobou je veľa práce a môže byť frustrujúce, keď zistíte, že sa opakujete. Keď im vysvetlíte, že ste to už povedali alebo že sa už rozhovor odohral, riskujete, že sa budú cítiť zle a vypnú sa. Nechcú zabudnúť viac, ako by ste chceli, takže buďte trpezliví a nepýtajte sa ich, či si pamätajú rozhovor, na ktorý si očividne nepamätajú.
- Nehovorte: „Zabudli ste?“ alebo "Nepamätáš si?" Je zrejmé, že zabudli, takže buď úplne preskočte riadok výsluchu, alebo jednoducho povedzte: „Zapísali sme to do vášho kalendára a nabudúce by ste sa tam mali najskôr pozrieť.“
- 4Nebuď povýšenecký. Nerozprávajte sa s nimi zjednodušovaním jazyka, alebo ešte horšie, keď s nimi hovoríte. Mali by ste s nimi hovoriť ako obvykle, aj keď možno budete musieť zopakovať alebo spomaliť to, čo hovoríte. Patronizujúci jazyk a rozprávanie detí sú ponižujúce a iba poškodia ich pocity alebo ich nahnevajú.
- Nepýtajte sa ich napríklad: „Zabudol si dnes niekto umyť zuby?“ Ak máte podozrenie, že niečo zabudli urobiť, povedzte: „Oci, prečo si teraz nejdeš umyť zuby, keď si to neurobil po večeri?“
- Ďalším príkladom je odkazovať na ich demenciu ako na „zábudlivcov“, ako napríklad na „Dnes máte len zlý prípad zábudlivcov, nie?“ Otázka ani terminológia nie sú produktívne. Namiesto toho môžete povedať: „Zdá sa, že si máš náročný deň na zapamätanie si vecí. To je v poriadku. Ako ti môžem pomôcť?“
- 5Ponúknite emocionálnu podporu. Jedným z prvých príznakov demencie je strata pamäte, ktorá môže u pacientov s Alzheimerovou chorobou pôsobiť desivo, ba dokonca vyvolávať hnev a smútok. Môžete im ponúknuť emocionálnu podporu tým, že sa s nimi porozprávate o ich pocitoch - o ich strachoch, nádejach, frustrácii. Môžete im tiež pomôcť a pomôcť s ich kognitívnymi funkciami a pamäťou tým, že im ukážete staré fotografie a požiadate ich, aby vám porozprávali príbehy za každým obrázkom.
- Ak si nedokážu zapamätať príbeh alebo osobu na fotografii, buďte trpezliví a nechajte ich, nech si to skúsia zapamätať.
- Môžete tiež klásť otvorené a sondujúce otázky, ktoré by im mohli spomaliť pamäť.
- Pomôžete im tým, že im poskytnete bezpečný priestor bez rozhodovania, v ktorom sa môžu podeliť o svoje emócie.
- 6Zvážte, či ich vziať na krátky výlet za zmenou scenérie a potenciálnym zlepšením nálady. Svoje plány samozrejme najskôr prediskutujte s ich poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Vypracujte rutiny pre seba a osoby s Alzheimerovou chorobou, ktoré pomôžu posilniť ich nezávislosť, zmierniť prípadnú úzkosť z ich strany a tiež vám pomôžu vidieť akékoľvek zmeny v ich fyzických alebo kognitívnych schopnostiach.
Metóda 3 z 3: pomoc pacientovi s Alzheimerovou chorobou v zariadení
- 1Spolupracujte s ich poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Osoba, ktorej pomáhate, bude pravdepodobne mať zdravotnícky tím, ktorý riadi ich zdravotné a psychologické potreby. Pretože táto osoba žije v zariadení, tento tím je pravdepodobne zaradený do týždenných rutín pacienta. Môžete im pomôcť tým, že sa predstavíte a budete pracovať s ich poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a môže to byť neoceniteľný zdroj pre pacienta aj lekárov.
- Môžete sa stať kontaktom medzi pacientom, zariadením a zdravotníckym tímom.
- Môžete tiež slúžiť ako obhajca pacienta.
- Ak vás pacient pomenoval plnou mocou, budete musieť proaktívne spolupracovať so zdravotníckym tímom a prijímať informované rozhodnutia.
- 2Zahrňte rodinu a priateľov. Keď človek začne žiť v zariadení, môže mať pre ostatných pocit, že už nie sú tak prístupní ako kedysi. Rodina a priatelia môžu byť v zariadení tiež trochu nepríjemní, pretože nevedia, čo očakávať. Zahrňte ich, rozprávajte sa s nimi a povzbudzujte ich, aby boli v živote pacienta aktívni. Pomôže to rodine a priateľom cítiť sa prepojení a pacient sa bude cítiť menej izolovaný.
- Porozprávajte sa s rodinou a priateľmi o štádiu Alzheimerovej choroby a o tom, čo môžete očakávať.
- Dajte im tipy na komunikáciu s pacientom s Alzheimerovou chorobou.
- Zachovajte si dôstojnosť pacienta s Alzheimerovou chorobou tým, že nebudete zdieľať dôverné lekárske informácie alebo o nich hovoriť v ich prítomnosti, akoby tam neboli.
- Plánujte aktivity, výlety alebo projekty, ktoré môžu s pacientom vykonávať. Zariadenie vám napríklad umožní využiť časť dennej miestnosti na kartovú hru alebo umelecký projekt.
- 3Nahláste zmeny v správaní alebo emóciách. Osoba s Alzheimerovou chorobou bude pravdepodobne zažívať zmeny vo svojom správaní a emóciách, náhle a postupne, a ak spozorujete zmenu, oznámte to, čo ste si všimli, vedúcemu zariadenia. Táto osoba môže byť k vám o niečo otvorenejšia ako personál a to, že hovoríte o zmenách v správaní a emóciách, vám môže pomôcť vypracovať pre nich nový liečebný plán.
- Môžu byť napríklad podozrievaví alebo paranoidní. Môžu si dokonca myslieť, že sa im zamestnanci zariadenia pokúšajú ublížiť. Bez ohľadu na to, či ide o náhlu alebo postupnú myšlienku, musíte to nahlásiť prípadovému manažérovi pacienta, pretože môžu byť rozrušení alebo si ublížiť.
- Môžete si všimnúť, že dosť rýchlo kolíšu medzi hnevom a závratmi. Svedčí to o potenciálnej nestabilite, ale môže to tiež znamenať, že sú v strese alebo majú problém sa s niečím vyrovnať. Oznamte to manažmentu zariadenia, aby mohol pacientovi pomôcť vyriešiť problém.
- 4Prejdite sa pamäťovým pruhom. To je dôležité bez ohľadu na to, či daná osoba žije v zariadení alebo nie, ale najmä vtedy, ak žije niekde inde ako doma. Ich domov je plný spúšťačov a pripomienok, ktoré im pomôžu rozprúdiť pamäť, ale zariadenie je nové miesto bez týchto narážok. Zaistite, aby mala daná osoba vo svojej izbe osobné pamiatky z domu. Spomínanie na minulosť s pacientom im pomáha spomenúť si na udalosti, ľudí a skúsenosti. Táto zábava je nielen pre vás oboch, ale tiež vám pomôže dozvedieť sa o nich a pomôže im zapamätať si detaily.
Prečítajte si tiež: Ako liečiť Alzheimerovu chorobu?
Komentáre (2)
- Tento článok mi pomohol pri výskume Alzheimerovej choroby.
- Môj starý otec má zriedkavú Alzheimerovu chorobu, ktorá sa objavuje na začiatku 60. rokov. Vďaka autorom, ktorí napísali tento článok, mi veľmi pomohlo viac porozumieť môjmu dedkovi.
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
