Ako liečiť úzkosť: zodpovedané vaše najčastejšie otázky?

Aj keď každý v určitom okamihu svojho života zažije úzkosť, niektorí ľudia majú pretrvávajúcu a intenzívnu úzkosť na každodennom základe.
Úzkosť je veľmi bežný stav duševného zdravia, ktorý môže vážne narušiť váš život, ale existuje nádej. Napriek tomu, že je normálne príležitostne pociťovať úzkosť, môžete mať poruchu, ak máte pretrvávajúcu, zdrvujúcu úzkosť. Našťastie môžete liečiť úzkosť a žiť skvelý život. Pravdepodobne však máte veľa otázok o liečbe.
Metóda 1 z 3: diagnostika úzkosti
- 1Aké sú príznaky úzkosti? Úzkostné poruchy vo vás zvyčajne vyvolávajú strach alebo celkový pocit zániku. Môžete sa cítiť nervózni a vystrašení, aj keď na to nemáte dôvod. Poraďte sa so svojím lekárom, ak máte nasledujúce príznaky úzkosti:
- Pocit nervozity, nepokoja, napätia, paniky alebo nebezpečenstva
- Rýchle dýchanie
- Závodný tlkot srdca
- Potenie a chvenie
- Byť slabý a unavený
- Problémy so spánkom
- Obtiažne sústredenie
- Gastrointestinálne (GI) problémy
- 2Aké sú rôzne úzkostné poruchy? Existuje 7 hlavných typov úzkostných porúch a každá z nich má mierne odlišné príčiny a symptómy. Môžete ľahko rozpoznať, aký typ úzkostnej poruchy máte, ale je najlepšie konzultovať oficiálnu diagnózu so svojím lekárom. Tu je prehľad typov úzkostných porúch:
- Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) spôsobuje, že máte neustále obavy, aj keď na to nie je žiadny zjavný dôvod. Môžete mať tiež všeobecný pocit zániku.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD) zahŕňa nočné mory a spomienky na traumatickú udalosť, ktorú ste zažili. Tiež to môže spôsobiť, že sa stanete hypervigilantmi a stiahnete sa.
- Panická porucha spôsobuje, že máte opakované záchvaty paniky a strach, že dostanete záchvat paniky. Panická porucha niekedy spôsobuje agorafóbiu, čo je strach z návštevy verejného priestranstva.
- Obsedantno -kompulzívna porucha (OCD) spôsobuje, že máte nežiaduce myšlienky a správanie, ktoré nemôžete ovládať. Niekedy máte pocit, že ste nútení robiť opakované správanie, napríklad umývanie rúk.
- Sociálna úzkostná porucha je strach z toho, že vás ostatní budú hodnotiť alebo negatívne vnímať. Môže to spôsobiť, že sa vyhnete sociálnym situáciám.
- Separačná úzkostná porucha je strach z odlúčenia od milovanej osoby. Môžete predstierať, že ste chorí, aby ste sa od nich nedostali.
- Fóbie sú iracionálnym strachom zo zvieraťa, predmetu, činnosti alebo situácie. Možno sa svojmu strachu vyhnete, ale môže to vašu fóbiu ešte zhoršiť.
- 3Čo spôsobuje úzkostné poruchy? Existuje niekoľko možných príčin úzkostných porúch. Prechod traumatickou udalosťou môže vyvolať úzkostnú poruchu, ale môže byť tiež spôsobený základnými zdravotnými problémami alebo niektorými liekmi. Navyše, niektorí ľudia môžu mať zdedené vlastnosti, ktoré ich robia náchylnými na úzkosť. Váš lekár vám môže pomôcť určiť, čo spôsobuje vašu úzkosť.
- Napríklad zdravotné stavy, ako sú srdcové choroby, cukrovka, chronická bolesť, syndróm dráždivého čreva, hypertyreóza, respiračné stavy a užívanie drog a alkoholu a ich stiahnutie, môžu spôsobiť symptómy úzkosti. V zriedkavých prípadoch môže nádor vylučovať hormóny, ktoré spustia vašu reakciu na boj alebo útek.
- Ak užívate lieky, poraďte sa so svojim lekárom, či môže byť vedľajším účinkom úzkosť.
- 4Ako sa líšia stres a úzkosť? Stres je normálnou reakciou, ktorú vaše telo potrebuje na hrozby a požiadavky. Keď narazíte na stresor, vaše telo vylučuje hormóny, ktoré spustia vašu reakciu na boj alebo útek. Na druhej strane je úzkosť generalizovanou starosťou, ktorá môže zasahovať do vášho každodenného života.
- V malých dávkach vám stres môže pomôcť dosiahnuť vaše ciele a dobrý výkon. Nahromadenie stresu v priebehu času však môže vyvolať úzkostnú poruchu.
Ak užívate lieky, poraďte sa so svojim lekárom, či môže byť vedľajším účinkom úzkosť. - 5Ako sa diagnostikujú úzkostné poruchy? Najprv sa porozprávajte so svojim lekárom primárnej starostlivosti, aby zistili, či môžete mať zdravotný stav, ktorý spôsobuje vaše príznaky. Ak nemáte zdravotný stav, lekár vás pravdepodobne odporučí k odborníkovi na duševné zdravie. Váš terapeut vám poskytne psychologické hodnotenie, kde prediskutujete svoje myšlienky a pocity. Na základe vašich symptómov vám môžu diagnostikovať úzkostnú poruchu alebo iný stav.
- Úzkostné poruchy môžu byť pridružené k iným duševným chorobám, čo znamená, že okrem úzkosti môžete mať aj iný duševný stav. Napríklad je bežné, že máte depresiu aj úzkosť.
- Neexistuje test na úzkosť, ale váš lekár môže na diagnostiku použiť kritériá uvedené v Diagnostickom a štatistickom manuáli mentálnych porúch (DSM-5).
- 6Je úzkosť skutočnou duševnou chorobou? Áno! Aj keď každý v určitom okamihu svojho života zažije úzkosť, niektorí ľudia majú pretrvávajúcu a intenzívnu úzkosť na každodennom základe. Tieto opakované epizódy úzkosti sú typom duševnej choroby. Navyše, úzkosť môže tiež spôsobiť, že sa vás zmocní teror a strach, čo môže byť záchvat paniky.
- Ak sa s úzkosťou stretávate často, je najlepšie poradiť sa so svojim lekárom, či nemáte duševné ochorenie.
- Nie je hanba mať obavy. Duševná choroba je rovnako vážna ako fyzická choroba a vy si zaslúžite pomoc.
Metóda 2 z 3: nájdenie správnej liečby pre vás
- 1Aká je najlepšia liečba úzkosti? Najlepšia liečba pre vás bude závisieť od toho, čo spôsobuje vašu úzkosť. Váš lekár alebo terapeut najskôr zistí, čo spôsobuje vašu úzkosť. Potom pravdepodobne absolvujete jednu z nasledujúcich procedúr:
- Ak vašu úzkosť spôsobuje zdravotný stav, váš lekár pravdepodobne predpíše liečbu vášho stavu.
- Ak vaše príznaky spôsobuje liek, váš lekár vám môže upraviť dávkovanie alebo zmeniť lieky.
- Ak máte úzkostnú poruchu, pravdepodobne budete pracovať s terapeutom, ktorý vyskúša kognitívnu behaviorálnu terapiu (CBT) alebo expozičnú terapiu. Váš lekár vám môže tiež predpísať lieky, ktoré vám pomôžu zvládnuť vašu úzkosť.
- 2Ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) pomáha úzkosti? CBT vám pomôže identifikovať vaše problematické myšlienky a vzorce myslenia. Okrem toho vám pomôže zistiť, či máte iracionálne myšlienky. Váš terapeut vám pomôže naučiť sa tieto myšlienky spochybniť a zmeniť ich, aby ste sa mohli zbaviť svojej úzkosti.
- Môžete sa napríklad naučiť rozpoznávať, keď si vymýšľate starosti. Váš terapeut vám môže pomôcť naučiť sa spochybňovať tieto starosti, aby ste ich mohli uvoľniť.
- 3Čo je expozičná terapia? Expozičná terapia vám pomôže konfrontovať vaše obavy a obavy, aby ste ich mohli prekonať. Váš terapeut vám poskytne bezpečné prostredie na riešenie vašich problémov. To vám pomôže získať pocit kontroly nad svojimi strachmi, takže sa môžete cítiť menej znepokojení.
- Váš terapeut bude postupne zvyšovať vašu úroveň vystavenia vašim strachom.
- Tento typ terapie vám môže fungovať, ak máte veľa iracionálnych obáv.
- 4Aké lieky liečia úzkosť? Váš lekár vám môže predpísať úzkostnú poruchu, ako sú benzodiazepíny alebo buspiron. Môžu vám tiež poskytnúť antidepresíva, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI), tricyklické antidepresíva a inhibítory monoaminooxidázy (MAOI). Ak máte vážne fyzické príznaky úzkosti, ako je rýchly srdcový tep a rýchle dýchanie, lekár vám môže dať beta -blokátory, ktoré pomôžu zvládnuť vaše príznaky.
- Benzodiazepíny sa zvyčajne používajú na krátkodobú liečbu, pretože si na ne môžete časom zvyknúť. Na druhej strane, buspiron môže liečiť chronickú úzkosť.
- Účinok antidepresív zvyčajne trvá dlhšie, ale môžu byť účinnejšie pri dlhodobej liečbe úzkosti.
- Beta -blokátory sa spravidla používajú iba krátku dobu. Tieto lieky sa častejšie používajú na liečbu vysokého krvného tlaku.
- 5Aké sú vedľajšie účinky lieku? Medzi potenciálne nežiaduce účinky sú závislé na ktorý liek lekár odporučí pre vás. Ak sa u vás vyskytnú vedľajšie účinky, môžu po krátkom čase zmiznúť. Niektoré vedľajšie účinky však môžu pretrvávať, pokiaľ užívate lieky. Dávajte pozor na nasledujúce vedľajšie účinky:
- K najčastejším vedľajším účinkom benzodiazepínov patrí ospalosť a závrat. Môžete zažiť neobvyklé správanie pri spánku a problémy so zapamätaním si nedávnej minulosti. Tiež môžete mať problémy s myslením a uvažovaním. Okrem toho môžu spôsobiť závislosť.
- K bežným vedľajším účinkom antidepresív patrí sucho v ústach, nevoľnosť, zápcha, zvýšená chuť do jedla, prírastok na váhe, únava, ospalosť, nespavosť, závraty, nepokoj, nepokoj a znížené libido. Niektoré antidepresíva môžu spôsobovať úzkosť, preto sa o tom poraďte so svojím lekárom.
- Beta -blokátory môžu spôsobovať vedľajšie účinky, ako sú studené ruky a nohy, únava a priberanie. Menej často môžu spôsobiť depresiu, dýchavičnosť a problémy so spánkom.
Vždy sa porozprávajte so svojím lekárom, ak máte podozrenie, že máte obavy, aby ste pre vás mohli dostať najlepšiu liečbu. - 6Môžete liečiť úzkosť bez liekov? Áno! Úzkosť môžete zvládnuť poradenstvom. Môžete však potrebovať lieky, ak máte závažný zdravotný stav alebo ak je vaša úzkosť taká závažná, že zasahuje do vášho života. Porozprávajte sa so svojím lekárom o vašich preferenciách liečby, ale riaďte sa ich liečebnými radami.
- Možno budete môcť prestať užívať svoje lieky, akonáhle budete mať svoju úzkosť pod kontrolou. Pred zmenou alebo ukončením užívania liekov sa však vždy porozprávajte so svojím lekárom.
- 7Môžete liečiť úzkosť prirodzene? Možno. Väčšina ľudí, ktorí majú úzkosť, má prospech z poradenstva a možno aj z liekov. Úzkosť však môžete zvládnuť zdravými návykmi, ako je dobrý spánok, zdravé stravovanie, cvičenie 5-6 dní v týždni a zvládanie stresu. Okrem toho vylúčte kofeín, alkohol, nikotín a rekreačné drogy, ktoré všetky vyvolávajú úzkosť.
- Pred liečbou seba samého je najlepšie poradiť sa so svojím lekárom. Dajte im vedieť, či dávate prednosť prírodným liečebným postupom.
- 8Ako dlho trvá, kým liečba zaberie? Úzkostné kúry zvyčajne fungujú rýchlo a zlepšenie si môžete všimnúť už o niekoľko týždňov. Terapia aj lieky vám môžu pomôcť dosiahnuť rýchle výsledky.
- Najlepšie výsledky dosiahnete kombináciou liečby s opatreniami starostlivosti o seba, ako je spánok, relaxácia a cvičenie.
- 9Ako dlho zvyčajne trvá liečba úzkosti? Záleží. Možno budete potrebovať dlhodobú liečbu úzkosti. Svoj stav však môžete prekonať v závislosti od toho, čo spôsobuje vašu úzkosť. Porozprávajte sa so svojím lekárom, aby ste zistili, ako dlho môžete očakávať, že sa budete liečiť.
- Držte sa svojho liečebného plánu, kým lekár nepovie, že je v poriadku vykonávať zmeny.
Metóda 3 z 3: život s úzkosťou
- 1Aké zmeny životného štýlu pomáhajú znižovať úzkosť? Trávte čas komunikáciou s inými ľuďmi, aby ste sa cítili milovaní a podporovaní. Začleňte do svojho dňa prostriedky na zmiernenie stresu, ktoré vám pomôžu zvládnuť úroveň stresu a vyhnúť sa spúšťaniu úzkosti. Okrem toho cvičte 30 minút denne 5-6 dní v týždni. Nakoniec sa snažte spať 7-9 hodín v noci, aby ste boli úplne odpočinutí a obmedzili konzumáciu kofeínu, alkoholu a nikotínu.
- Sústreďte sa na seba a robte to, čo vás robí šťastnými. Dobrá starostlivosť o seba vám môže po čase pomôcť cítiť sa menej znepokojene a ustarane.
- Kofeín, alkohol a nikotín môžu vašu úzkosť zhoršiť. Ak je to možné, je najlepšie ich úplne vylúčiť zo stravy.
- 2Ako upokojíte úzkosť? Relaxačné techniky môžu pomôcť znížiť vašu úzkosť. Používajte všímavosť na každodenné zvládanie svojej úzkosti. Vykonajte dychové cvičenia, keď sa začnete báť alebo sa cítite preťažení. Skúste progresívnu svalovú relaxáciu na upokojenie počas záchvatu úzkosti alebo na pomoc pri zaspávaní.
- Všímavosť znamená žiť v prítomnom okamihu. Ak chcete byť všímavejší, zapojte svojich 5 zmyslov tým, že si všimnete, čo v danej chvíli vidíte, počujete, cítite, cítite a ochutnávate. Okrem toho sa snažte zamerať sa na činnosť, ktorú robíte, a nie na premýšľanie o budúcnosti.
- Pri hlbokom dychovom cvičení si sadnite, postavte sa alebo si ľahnite do pohodlnej polohy s 1 rukou položenou na bruchu a druhou rukou na prsiach. Nadýchnite sa nosom a vpustite vzduch do pľúc. Ruka nad žalúdkom by sa mala zdvihnúť, zatiaľ čo ruka nad hrudníkom by mala zostať nehybná. Pomaly vydýchnite ústami a opakujte 5 dychov.
- Ak chcete vykonať postupnú relaxáciu svalov, ľahnite si a relaxujte. Napnite svaly na prstoch na nohách a potom ich uvoľnite. Postupujte po tele a napínajte svaly, až kým sa nedostanete k ramenám.
- 3Ako sa vyhnete tomu, aby úzkosť zasahovala do vašich cieľov? Ak sa obávate, že vám úzkosť bráni dosiahnuť vaše ciele, je najlepšie porozprávať sa s odborníkom na duševné zdravie. Môžu vám pomôcť zmeniť myšlienky a zmierniť úzkosť. Okrem toho vám môže pomôcť naučiť sa, čo vám pomôže zvládať úzkosť, a tiež si zapisovať do denníka a konfrontovať svoje spúšťače.
- Môžete si myslieť, že vyhýbanie sa spúšťačom vám pomôže cítiť sa menej znepokojene, ale zvyčajne to všetko zhoršuje. Skúste vykročiť mimo svoju komfortnú zónu, aby ste sa cítili menej znepokojení.
Môžete ľahko rozpoznať, aký typ úzkostnej poruchy máte, ale je najlepšie konzultovať oficiálnu diagnózu so svojím lekárom. - 4Môže sa niekto s úzkosťou niekedy cítiť normálne? Je to možné! Pri správnom zaobchádzaní a dobrej starostlivosti o seba sa možno budete cítiť ako „normálny“ človek. Je možné cítiť sa nádejne a nadšene z budúcnosti a zbaviť sa starostí, takže sa nevzdávaj.
- Liečba môže trvať dlho, ale časom si pravdepodobne všimnete malé zlepšenia, ktoré budú veľkým rozdielom.
- 5Zmizne úzkosť sama? Je nepravdepodobné, že by vaša úzkosť zmizla sama. Na jej prekonanie spravidla potrebujete liečbu a zmeny životného štýlu. Berte svoje príznaky vážne a obráťte sa na svojho lekára alebo niekoho, komu dôverujete.
- Máte možnosti liečby, takže sa nebojte, budete musieť urobiť niečo, čo nechcete.
- 6Zvyšuje rodinná anamnéza vaše riziko úzkosti? Áno, rodinná anamnéza úzkostných porúch môže zvýšiť riziko vzniku jednej z nich. Mať príbuzných s úzkosťou neznamená, že to určite budete mať. Ak máte obavy o svoju rodinnú anamnézu, prediskutujte to so svojím lekárom.
- Každý môže zažiť úzkostnú poruchu, bez ohľadu na svoju osobnú a rodinnú anamnézu. Ak si myslíte, že máte príznaky úzkosti, vždy sa obráťte na pomoc.
- Úzkosť môže byť vážnym duševným ochorením, preto môžete potrebovať lekárske ošetrenie. Vždy sa porozprávajte so svojím lekárom, ak máte podozrenie, že máte obavy, aby ste pre vás mohli dostať najlepšiu liečbu.
Prečítajte si tiež: Ako znížiť generalizovanú úzkostnú poruchu?
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.