Ako rozpoznať úzkosť u nahnevaných detí?
Ak chcete u nahnevaných detí spozorovať príznaky úzkosti, hľadajte negatívne myslenie, vyhýbacie správanie a súvisiace fyzické príznaky.
Hnev a úzkosť sú u detí často spojené. Hnev je bežným prejavom úzkosti, keď dieťa nemôže inak zvládnuť svoje pocity. Keď sa dieťa začne znepokojovať, nemusí mať lepší spôsob, ako to vyjadriť, a tak prejde k agresii a ohovára ľudí a veci okolo seba. Hnev však nie je jediným príznakom úzkosti dieťaťa. Ak chcete u nahnevaných detí spozorovať príznaky úzkosti, hľadajte negatívne myslenie, vyhýbacie správanie a súvisiace fyzické príznaky.
Metóda 1 z 3: identifikácia znakov úzkosti u detí
- 1Dávajte si pozor na negatívne myslenie. Jedným znakom úzkosti u nahnevaných detí sú negatívne vzorce myslenia. Vaše dieťa môže vokalizovať, aké negatívne alebo škodlivé myšlienky si o sebe myslia. Môžu to povedať nahnevane, frustrovane alebo v hneve.
- Vaše dieťa môže byť napríklad kritické voči všetkému, čo robí, alebo príliš kritické voči svojej práci, vzhľadu alebo činom. Môžu tiež vyjadrovať vinné myšlienky.
- Venujte zvláštnu pozornosť absolútnemu jazyku, napríklad hovoreniu slov „vždy“ a „nikdy“, keď hovoria o sebe. Vaše dieťa môže napríklad povedať niečo ako: „Vždy sa na to vykašlem“ alebo „Nikdy nerobím nič správne“.
- 2Všimnite si akéhokoľvek pesimizmu. Deti, ktoré pociťujú úzkosť, môžu byť vo všetkom pesimistické. Majú problém nájsť v čomkoľvek pozitíva. Môžu si pre všetko predstaviť najhorší scenár alebo si nikdy nevedia predstaviť dobrý výsledok.
- Deti s úzkosťou môžu byť často nepružné a ochotné vzdať sa svojho pesimizmu a vidieť lepšie alternatívy.
- 3Identifikujte akékoľvek vyhýbacie správanie. Ak vaše dieťa pociťuje úzkosť, nemusí byť ochotné robiť určité veci. Môžu sa hnevať, klamať alebo sa hnevať, keď nechcú niekam ísť, byť okolo niekoho alebo robiť niečo. Ak klamú, môžu sa rozhnevať a brániť, ak im neveríte.
- Môžu prejavovať vyhýbavé správanie k veciam, ktoré robili alebo k miestam, kam chodili. Vyhýbanie sa je vážnejšie než len strata záujmu.
Jedným znakom úzkosti u nahnevaných detí sú negatívne vzorce myslenia. - 4Hľadaj odstúpenie od priateľov, rodiny a aktivít. Deti, ktoré prežívajú úzkosť, sa môžu od všetkého odtrhnúť. Môžu prestať tráviť čas so svojou rodinou a priateľmi. Môžu tráviť viac času sami vo svojich izbách, alebo sa môžu odmietnuť s kýmkoľvek rozprávať, aj keď sú v jednej miestnosti.
- Keď sa im hovorí, deti môžu reagovať nahnevane alebo frustrovane. Môžu sa rozbehnúť, ak sú povzbudzovaní k interakcii s ostatnými.
- 5Skontrolujte, či nemáte prílišné starosti. Ďalším príznakom úzkosti u detí je znepokojenie. U nahnevaného dieťaťa môže byť táto starosť spojená s jeho hnevom alebo podráždenosťou. Keď majú z niečoho obavy, môžu sa rozbehnúť, kričať alebo sa vystrašiť.
- Dieťa sa môže obávať vecí, ktoré sa už stali. Táto starosť je tiež často vo forme paranoje, kde majú obavy z toho, čo sa môže stať v budúcnosti.
- Na svojom dieťati si môžete dokonca všimnúť niektoré fyzické príznaky starostí, ako je chvenie hlasu, plačlivosť, dýchavičnosť, nutkavé pohyby alebo celkový nepokoj.
- 6Dávajte si pozor na problémy so spánkom a jedlom. Úzkosť sa môže u detí prejaviť spánkom a ich chuťou do jedla. Dieťa môže mať problémy so zaspávaním alebo nemusí spať. Môžu odmietnuť jesť alebo môžu jesť menej, ako zvyčajne. Vaše dieťa môže tiež bojovať proti spánku tým, že sa bude pred spaním hnevať, plakať alebo kričať.
- Deti s úzkosťou môžu tiež zažiť nočné mory alebo nočné hrôzy.
- 7Všimnite si fyzických symptómov. Keď sa vaše dieťa sťažuje na fyzické choroby, niekedy to môže súvisieť s úzkosťou. Úzkosť môže viesť k negatívnym fyzickým symptómom, ako sú bolesti hlavy a žalúdka.
- Vaše dieťa môže tiež pociťovať nepokoj, únavu, potenie alebo bolesť chrbta.
Uistite svoje dieťa, že sa môže stretnúť s odborníkom na duševné zdravie samostatne alebo s vami.
Metóda 2 z 3: prepojenie hnevu s úzkosťou
- 1Zistite, či je vaše dieťa prehnane nahnevané. Všetky deti sa z času na čas rozhnevajú. Vaše dieťa môže tiež prejavovať podráždenosť alebo sa môže vystrašiť. Ak sa vaše dieťa hnevá niekoľkokrát denne, ak mu to spôsobuje problémy v škole alebo s rodinou alebo ak nahnevané správanie ohrozuje vaše dieťa, nejedná sa o bežný hnev.
- Ak na svojom dieťati začnete vnímať príliš veľa problémov s hnevom, začnite si zapisovať, ako často sa to stáva. Do denníka by ste mali zahrnúť aj všetky udalosti predchádzajúce epizóde, dennú dobu, kedy sa epizóda stala, množstvo spánku, ktoré vaše dieťa spalo predchádzajúcu noc, a príjem potravy. Pomôže vám to pozrieť sa na celkový obraz a určiť, či vaše dieťa nemusí trpieť väčším problémom s úzkosťou.
- 2Zistite, či je vaše dieťa príliš staré na nahnevané výbuchy. Ako deti starnú, mali by vývojovo vyrastať z vyčíňania a nahnevaných výbuchov. Všeobecne platí, že záchvaty hnevu a iné nahnevané správanie sa zastavia okolo veku sedem alebo osem rokov.
- Ak vaše dieťa stále prejavuje hnev aj po tomto veku, hnev môže súvisieť s úzkosťou. Ak je však vaše dieťa vo veku pred dospievaním alebo v puberte, potom sú epizódy hnevu a podráždenosti bežné, čo však nemusí znamenať problémy s úzkosťou.
- 3Identifikujte zdroj hnevu. Hnev je často spôsob, akým dieťa reaguje na svoju silnú úzkosť. Nedokážu sa so situáciami vyrovnať iným spôsobom, ako bičovaním. Zdroj tohto hnevu je mnohokrát spúšťačom úzkosti, napríklad v škole.
- Ak chcete identifikovať zdroj úzkosti, venujte veľkú pozornosť tomu, keď sa vaše dieťa hnevá. Je to v škole? Ak je to tak, stres zo školy alebo z ich rovesníkov im môže spôsobiť úzkosť. Ďalšími zdrojmi môžu byť interakcia s ľuďmi, odchod na iné miesto ako domov alebo nútenie vykonávať činnosť, ktorá im spôsobuje úzkosť a stres.
Metóda 3 z 3: hľadanie pomoci
- 1Uvedomte si, kedy získate pomoc pre svoje dieťa. Väčšina detí pociťuje úzkosť, strach a hnev. Problém však môže byť, ak zasahuje do života vášho dieťaťa. Úzkosť vášho dieťaťa môže zasahovať do školských povinností a brzdiť jeho sociálne schopnosti. Ak sa to stane vášmu dieťaťu, mali by ste vyhľadať pomoc odborníka.
- Ak hnev alebo úzkosť prerušujú váš život alebo život dieťaťa, možno budete potrebovať pomoc.
- Začnite tým, že si dohodnete stretnutie s odborníkom na duševné zdravie a porozprávate sa o probléme. Profesionálne duševné zdravie, môže byť schopný odporučiť intervencií a stratégií, ktoré môžete použiť na pomoc svoje dieťa. Možno nie je nevyhnutné, aby vaše dieťa navštívilo odborníka na duševné zdravie.
Aj keď pravdepodobne najskôr vezmete svoje dieťa k pediatrovi, detský psychológ alebo iný odborník na duševné zdravie bude mať lepšie znalosti o úzkosti u detí a o jej spojení s hnevom. - 2Vezmite svoje dieťa k odborníkovi na duševné zdravie. Aj keď pravdepodobne najskôr vezmete svoje dieťa k pediatrovi, detský psychológ alebo iný odborník na duševné zdravie bude mať lepšie znalosti o úzkosti u detí a o jej spojení s hnevom. Môžete sa porozprávať so svojim pediatrom o odporúčaní špecialistovi na duševné zdravie.
- Ak nechcete ísť cez svojho pediatra, môžete vo svojom okolí vyhľadať detských psychológov. Vyhľadajte online, aby ste našli niekoho, kto sa špecializuje na úzkosť a hnev, a potom si prečítajte recenzie, ktoré vám pomôžu pri rozhodovaní.
- Nezabudnite pripraviť dieťa na návštevu odborníka na duševné zdravie. Vysvetlite im, kto je táto osoba, a umožnite svojmu dieťaťu klásť otázky, ktoré môže mať. Uistite svoje dieťa, že sa môže stretnúť s odborníkom na duševné zdravie samostatne alebo s vami. Nezabudnite tiež poskytnúť dôsledky, ak sa vaše dieťa pri schôdzke správa zle.
- 3Zvážte liečbu svojho dieťaťa. Ak sú úzkosti a hnev vášho dieťaťa závažné, váš lekár alebo terapeut vám môže navrhnúť liečbu. Spravidla sa liečba začína kognitívnou behaviorálnou terapiou (CBT), ktorá je behaviorálnou terapiou, ktorá pomáha dieťaťu naučiť sa nahradiť negatívne, úzkostné myšlienky realistickejšími a zdravšími myšlienkami.
- Niekedy CBT nestačí na to, aby pomohlo dieťaťu s ťažkou úzkosťou. Ak je to tak, odborník na duševné zdravie môže navrhnúť lieky.
Prečítajte si tiež: Ako prekonať neistotu?
Prečítajte si tiež:
Vylúčenie lekárskej zodpovednosti Obsah tohto článku nemá slúžiť ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, vyšetrenia, diagnostiky alebo liečby. Pred začatím, zmenou alebo ukončením akejkoľvek zdravotnej starostlivosti by ste mali vždy kontaktovať svojho lekára alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
